5ko
VSBM | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Úvodná stránka Možnosť štúdia Organizácia VŠ Pracoviská školy Kontakt Kukučínova 17, 040 01 Košice, tel./fax: 055/72 010 71, e-mail: vsbm@vsbm.sk bezpecnostneho manazerstva-sukromna skola - Kosice..... Optimalizované pre Internet Explorer 6 Veda a výskum Veda a výskum Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach (VŠBM Košice) od svojho vzniku sa plnohodnotne zapojila do všetkých foriem vedeckej a výskumnej činnosti v oblasti bezpečnosti a jej blízkym vedným oblastiam (ekonomika, doprava a logistika, environmentalistika, priemyselné vplyvy, informatika a pod.) na národnej aj medzinárodnej úrovni.
Na pôde školy a v spolupráci s inými vysokými školami a akademickými či výskumnými inštitúciami na Slovensku a v zahraničí sú riešené viaceré grantové projekty základného a aplikovaného výskumu, ktoré svojím spektrom pokrývajú takmer každú oblasť bezpečnosti a ochrany osôb a majetku.
ZÁKLADNÝ VÝSKUM
1. Vedecké projekty medzinárodného charakteru
Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach participovala, resp. participuje na viacerých vedeckých grantových a inštitucionálnych projektoch v rámci výskumných aktivít niektorých významných zahraničných a domácich vedeckých grantových agentúr a inštitúcií (European Commission/COST - European Cooperation in the field of Scientific and Technical Research, APVV – Agentúra na podporu výskumu a vývoja, SAAIC – Slovak Academic Association for International Cooperation, atď.). Z týchto projektov sú dominantné nasledujúce projekty so zameraním na environmentálnu bezpečnosť, bezpečnosť v stavebníctve, logistike, doprave, kriminalistiku, kriminológiu a forénzne vedy: ¨ Understanding pre-industrial structures in rural and mining landscapes, landmarks. COST A27. ¨ New materials and systems for pre-stressed concrete structures. COST A534. ¨ Monitoring and geo-informatic system project as decision supporting tool for monitoring and anthropogenic impact assesment of the environment in Slovak Republic and Croatia. Projekt assessment SAAIC. ¨ Teorie kriminalistických stop a identifikace a její aplikace v procesu dokazování trestné činnosti. Inštitucionálny projekt Vysokej školy Karlovy Vary. ¨ Identifikace osob podle funkčních a dynamických znaků. Projekt Ministerstva vnútra Českej republiky. ¨ CORELOG – SWOT analysis of the regional SCM strategy. Bilaterálny projekt. ¨ Cost-effective, sustainable and innovative upgrading methods for fire safety in existing tunnels. Projekt funded by the European Community under the ‘Competitive and Sustainable Growth’ Program.
2. Domáce vedecké projekty
Akademickí pracovníci VŠBM Košice sú zodpovednými riešiteľmi, resp. spoluriešiteľmi niekoľkých projektov s grantovou podporou VEGA – Vedecká grantová agentúra a KEGA – Kultúrna a edukačná grantová agentúra Ministerstva školstva SR, ako aj ďalších výskumných či akademických inštitúcií na Slovensku. Z týchto projektov majú prioritu nasledovné projekty so zameraním na environmentálnu bezpečnosť, bezpečnosť v stavebníctve, logistike, doprave a na inováciu študijného programu:
¨ Analyticko-grafické modelovanie a testovanie deformácií sypanej hrádze na vodnej nádrži Pod Bukovcom z geodetických terestrických a družicových navigačných meraní s výstupom do aplikácií GIS pre ochranu životného prostredia. Projekt VEGA. ¨ Pôsobenie konštrukčných prvkov z nekovových vláknových kompozitov FRP v betónových, spriahnutých a hybridných FRP-betónových konštrukciách. Projekt VEGA ¨ Integrácia družicových navigačných a geografických informačných systémov do študijného programu Bezpečnostný manažment v rámci študijného odboru 8.3.1 Ochrana osôb a majetku pre I. a II. stupeň vysokoškolského štúdia. Projekt KEGA
· Rektorát, - Kukučínova 17, · Ústav humanitných a technologických vied, - Štefánikova 32, · Ústav ekonomickej a environmentálnej bezpečnosti - Požiarnická 1, · Ústav práva a prevencie kriminality, - Štefánikova 32, · Ústav občianskej bezpečnosti - Zádielska 12, · Ústav telesnej výchovy a praktickej streľby - Mlynárska 15, · Katedra jazykov - Mlynárska 15, ·Akademická knižnica - Štefánikova 32, časť akademickej knižnice Štúdium v študijnom programe „Bezpečnostný manažment“. Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach organizuje denné a externé štúdium v študijnom odbore 8.3.1 „Ochrana osôb a majetku“ v študijnom programe „Bezpečnostný manažment“ pre I. st. vzdelávania (Bc.) a od akademického roku 2008/2009 aj štúdium v II. stupni vzdelávania (Ing.) v tom istom študijnom programe. Na štúdium v II. stupni vzdelávania sa môžu prihlásiť aj absolventi bakalárskeho štúdia v príbuzných študijných odboroch po vykonaní rozdielových skúšok.
Vysoká škola pripravuje aj iné moderné a zaujímavé študijné programy, ktoré sú vysoko aktuálne, a pre prax potrebné. Nadväzujú na študijný program „Bezpečnostný manažment“ a dávajú študentom možnosť rozvíjať schopnosti v oblasti ekonomiky, praktického práva, odhadu rizika, prognostiky a celkového rozvoja bezpečnostného povedomia obyvateľstva, ktoré sa skončilo zrušením vojenskej základnej služby. Pripravované študijné programy sú originálne, a zatiaľ sa nepripravujú ani neštudujú na žiadnej vysokej škole na Slovensku a sú rozdelené do troch oblastí: „Manažment ekonomickej bezpečnosti“, „Manažment bezpečnosti v doprave“ a „Manažment informačnej bezpečnosti“. Základné informácie o štúdiu: Štúdium je zamerané na vysokoškolskú prípravu odborníkov pre sféru verejnej správy, ako aj správy súkromnej. Absolventi riešia bezpečnostné otázky vo výrobnej sfére pri ochrane hmotného a nehmotného majetku občanov, fyzických osôb, právnických osôb, obcí, štátu pred pôsobením bezpečnostných rizík rôznej povahy. Absolvent má zodpovedajúce, na dnešné podmienky atraktívne vzdelanie v príslušných bezpečnostných informačných technológiách, ekonomických a spoločenských vedách so schopnosťou tieto vedy aplikovať v oblasti vnútornej a vonkajšej ochrany štátu a rizík najrôznejšej povahy. Štúdium garantuje uplatnenie a mobilitu absolventa štúdia na riadiacich postoch vo verejnej správe, bezpečnostných službách celého rozsahu, v orgánoch štátnej správy, v integrovaných záchranných systémoch, v samospráve, súkromných podnikoch a spoločnostiach, mestskej polície, policajného zboru a ozbrojených silách SR.
Absolvent štúdia v I. stupni vzdelávania promuje s akademickým titulom ako:
B A K A L Á R (Bc.) EKONOMICKO – MANAŽÉRSKEHO - BEZPEČNOSTNO - PRÁVNEHO ZAMERANIA.
Vysoká škola od akademického roku 2008/2009 zabezpečuje pokračovanie v II. stupni (Ing.) vzdelávania v študijnom programe „Bezpečnostný manažment“.
Absolvent štúdia v II. stupni vzdelávania promuje s akademickým titulom ako:
I N Ž I N I E R ( Ing.) EKONOMICKO – MANAŽÉRSKEHO - BEZPEČNOSTNO - PRÁVNEHO ZAMERANIA.
V priebehu štúdia v dennej forme vzdelávania študenti absolvujú podľa vlastného záujmu špeciálny kurz prežitia v sťažených podmienkach pod dohľadom profesionálnych pracovníkov a je im udelený certifikát špecialistu pre prežitie v sťaženom prostredí. V priebehu štúdia tak isto získava absolvent základný pás absolventa kurzu bojových umení, ako aj preukaz odbornej spôsobilosti pracovníka bezpečnostných služieb typu „S“ a zbrojný preukaz pre osobné nosenie zbrane. Na vysokej škole, vzhľadom k jej zameraniu, prednášajú renomovaní vysokoškolskí pedagógovia s privátnym prístupom k študentom so snahou pomôcť prekonať nástrahy vysokoškolského vzdelávania. Vysoká škola nehodnotí svoju kvalitu podľa počtu vylúčených študentov, ale podľa študentov, ktorí prekonajú sami seba a vynaložia maximálne úsilie pre absolvovanie štúdia. K tomu sú vytvorené všetky nástroje a podmienky, ktoré zaručujú úspešné absolvovanie „Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach“ a následné uplatnenie absolventov VŠBM v Košiciach v oblasti vedy a výskumu spolupracuje s mnohými akademickými, výskumnými a inými štátnymi či súkromnými inštitúciami doma a v zahraničí: * European Association for Security, * Vysoká škola Karlovy Vary, * Canadian Overseas Council, * American Institute for Advanced Studies, * National Defense Academy of Japan, * Zagreb University, * Miskolc University, * VŠB-Technická univerzita Ostrava, * Žilinská univerzita v Žiline, * Policajné prezídium Ministerstva vnútra SR, * Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, * Obvodný úrad v Košiciach, * BIS, s.r.o. Košice, * PATRON International, s.r.o. Košice, * SYTELI, s.r.o. Košice, * IDEEX, s.r.o. Košice. Návrh na udelenie štátneho súhlasu na pôsobenie súkromnej vysokej školy s názvom Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach 1. Úvod Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláde“) návrh na udelenie štátneho súhlasu na pôsobenie súkromnej vysokej školy s názvom Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach (ďalej len „návrh“) v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom pre oblasť vysokého školstva sa uvádza, že „za súčasť diverzifikácie a vytvárania súťaživého prostredia vláda pokladá aj vznik kvalitných súkromných vysokých škôl“ a v súlade s § 47 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“). Vláda prerokúva návrh ministerstva školstva a udeľuje štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy v súlade s § 47 ods. 6 a § 102 ods. 1 písm. c) zákona o vysokých školách. 2. Návrh
2.1. Návrh a odôvodnenie V súčasnosti pôsobí na území Slovenskej republiky šesť súkromných vysokých škôl, siedma a ôsma otvoria prvý akademický rok od 1. 9. 2006. Podľa zákona o vysokých školách o pôsobenie ako súkromná vysoká škola môže požiadať iba právnická osoba, ktorá je zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum. Po splnení podmienok jej vláda SR udelí štátny súhlas na takéto pôsobenie. Žiadosť o súhlas v mene štátu na oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola (o štátny súhlas) s názvom Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach (ďalej len „VŠBM“) v súlade s § 47 zákona o vysokých školách podala na ministerstvo školstva 28. 9. 2005 právnická osoba Vzdelanie, s. r. o. so sídlom v Košiciach, ul. Kukučínova 17, PSČ 040 01, ktorej štatutárnym orgánom – konateľom je prof. Ing. Marián Mesároš, CSc., ktorá má právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným, je založená na vzdelávanie a výskum, je registrovaná na: Obchodný register – Okresný súd Košice I – Oddiel: Sro – Vložka číslo: 16863/V – Deň zápisu: 26. 7. 2005 - IČO 36 595 896. Po posúdení tejto žiadosti ministerstvom školstva a jej doplnení si ministerstvo vyžiadalo stanovisko k tejto žiadosti od Akreditačnej komisie v súlade s § 47 zákona o vysokých školách. Akreditačná komisia v súlade so zákonom o vysokých školách túto žiadosť posúdila na základe predložených podkladov (dlhodobý zámer, návrhy študijných programov, materiálne, priestorové, informačné, priestorové a najmä personálne zabezpečenie, podklady o kvalifikácii učiteľov) a na svojom 26. zasadaní konanom v dňoch 17. 5. – 19. 5. 2006 v Bardejovských kúpeľoch po posúdení žiadosti podľa § 82 ods. 2 písm. e) zákona o vysokých školách a v súlade s čl. 5 ods. 7 štatútu Akreditačnej komisie podľa uznesenia č. 26.4.1 súhlasí s udelením štátneho súhlasu právnickej osobe Vzdelanie, s. r. o. so sídlom v Košiciach na pôsobenie ako súkromná neuniverzitná vysoká škola s názvom „Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach “. Zároveň sa vyjadrila, že uvedená vysoká škola je spôsobilá po nadobudnutí účinnosti štátneho súhlasu poskytovať bakalársky študijný program „bezpečnostný manažment“ v študijnom odbore „8.3.1. ochrana osôb a majetku“ v dennej a v externej forme štúdia a odporučil ; Čo je to počítačová sieť? Hoci termín sieť má viacero definícií,väčšina z vás by určite súhlasila s tou,že siete sú systémom alebo sústavou vzájomne prepojených a spolupracujúcich, dvoch alebo viacerých počítačov. Medzi týmito počítačmi možno prostredníctvom siete pohodlne a rýchlo prenášať informácie. Informácie možno, samozrejme, prenášať aj medzi počítačmi nepripojenými do siete a to prostredníctvom médií (disketa, magnetická páska, optický disk, atď). Tento spôsob je však príliš nepohodlný, zdĺhavý a neumožňuje interaktívne spracovanie informácii. Keď sa počítače pospájajú do siete,ľudia, ktorí ich používajú môžu pracovať s jediným súborom alebo periférnym zariadením, napr. s modemom, tlačiarňou, záložňou, pamäťoua i. Keď sú siete vo viacerých lokalitách prepojené pomocou služieb telefónnych spoločností, možno cez ne posielať email, zdielať pripojenie na celosvetový internet alebo viesť rôzne videokonferencie s ostatnými vzdialený používateľmi. Sieť pozostáva z nasledujúcich základných častí: - hardvér, - softvér, - organizačné zabezpečenie. Hardvér siete zahrňuje všetky technické prostriedky v sieti (počítače, tlačiarne, plotre, atď). Pod hardvér sa zaraďujú aj prostriedky, ktorými je realizované vlastné prepojenie siete. Sú to hlavne sieťové adaptéry (sieťové karty), ktoré sa vkladajú do počítačov a zabezpečujú prenos údajov medzi počítačmi a spojovacie vedenie, ktoré zabezpečí prepojenie počítačov. Toto vedenie môže byť prakticky ľubovoľne dlhé. Pre krátke spojenia sa používajú káblové spoje, napr. koaxiálny kábel. Pre dlhšie spojenia sa dá použiť napr. telefónna sieť. Pri vlastnej realizácii sa používajú aj prídavné zariadenia ako rozbočovače, zosilňovače signálu, modemy, atď. Organizačné zabezpečenie siete je poslednou a často podceňovanou súčasťou siete. Zahŕňa hlavne opatrenia na zaistenie správy siete a súbor pravidiel správania sa používateľov pri používaní siete. Patrí sem zabezpečenie funkcie správcu siete, ktorý sa stará o chod a riadenie siete. Podľa funkcie rozlišujeme v sieti dva druhy počítačov: - pracovné stanice, - servery. Pracovná stanica slúži na spracovanie údajov používateľom. Je to vlastne samostatný počítač, ktorý je pripojený do siete, a tak môže využívať jej služby. Server zabezpečuje chod siete. Realizuje funkcie siete a poskytuje ostatným používateľom svoje prostriedky (pamäťové miesto na svojich diskoch, tlačiarne, plotre…). Všeobecne môže byť v sieti ľubovoľný počet serverov a pracovných staníc. Ak je serverov v sieti viac, môžu sa navzájom v poskytovaní služieb a prostriedkov doplňovať. Existuje istá podobnosť medzi počítačovými a terminálovými sieťami. Rozdiel medzi nimi je v tom, že zatiaľ čo terminálová sieť je tvorená jedným počítačom a k nemu pripojenými terminálmi, počítačová sieť je tvorená viacerými počítačmi. Z toho vyplýva zásadná odlišnosť v spôsobe činnosti. V terminálovej sieti sú všetky výpočty vykonávané na jednom počítači, zatiaľ čo v počítačovej sieti prebiehajú výpočty na viacerých počítačoch. Klienti a servery Ako sa sieť rozrastá a pridáva sa do nej viac počítačov, jeden počítač sa často vydeľuje ako server - centrálna pamäť, do ktorej sa ukladajú súbory a aplikačné programy, ktoré používajú všetci účastníci siete. Servery poskytujú aj spojenie so spoločnými periférnymi zariadeniami, napr. s tlačiarňou. Ak si určíme jeden počítač za server, nemusíme rozširovať pamäť vo všetkých počítačoch a ušetríme aj na duplicitných nákladne periférnych zariadeniach. Počítače pripojené na server sa nazývajú klienti. Nie každá sieť musí mať server. Ak máme spojených iba niekoľko počítačov, môžeme ich zosieťovať ako "rovnocenné". Používatelia si môžu vymieňať súbory a email, môžu si skopírovať súbory na všetky hard disky, dokonca aj používať spoločnú tlačiareň alebo modem pripojený k jednému z počítačov. Keď sa však do siete pridá viac počítacov, vyhradený server može slúžiť ako centrálny bod funkcií, napr. zálohovania súborov a zdokonaľovania programov. Zapojenie a kábel
Káblová krútená dvojlinka - priemyselná norma pre nové inštalácie. Tento vodič je k dispozícií v niekoľkých vyhotoveniach. Bežnými štandardnými vodičmi používanými na sieťovanie sú netienená káblová štvorka, ktorá sa často používa na telefónne vedenia kategoria. Koaxiálny kábel - pripomína kábel káblovej televízie. Optický kábel - zvyčajne vyhradený na spojenia medzi heterogénnymi zariadeniami vo väčších sieťach, hoci vo veľmi náročných prostrediach sa optický kábel, ktorý je veľmi odolný voči poruchám, používa aj na pripojenie stolných pracovných staníc do siete a na prepojenie do susedných budov. Optický kábel je najspoľahlivejšie, ale aj najdrahšie zapojenie. Dôvody zavádzania počítačových sietí Počítačové siete prinášajú v porovnaní so samostatnými počítačmi niekoľko zásadných výhod. Najvýznamnejšie z nich sú: - zdieľanie údajov, - zdieľanie prostriedkov, - zvýšenie spoľahlivosti systému. Zdieľanie údajov je najvýznamnejší dôvod pre zavádzanie počítačových sietí. Ide o to, že potrebné dátové súbory môže spracovávať viac používateľov súčasne. Je to umožnené tým, že dátové súbory sú uložené na serveroch siete a pripojení používatelia majú k nim prístup. Zdieľanie prostriedkov umožňuje pracovným staniciam spoločne používať prostriedky siete, ktoré ponúkajú servery siete. Najčastejšie ide o zdieľanie diskov, keď lokálne disky pracovných staníc nemajú dostatočnú kapacitu a zdieľanie tlačiarní. Zvýšenie spoľahlivosti systému znamená ďalšiu výhodu, ktorú siete poskytujú. V súvislosti so zdieľaním prostriedkov je možné, napríklad, v prípade poruchy sieťovej tlačiarne nahradiť ju inou a systém môže pracovať ďalej. Ak má používateľ svoje programy a údaje uložené na serveri, je možné v prípade poruchy pracovnej stanice pokračovať v práci na inej pracovnej stanici.
Čo je to počítačová sieť? Hoci termín sieť má viacero definícií,väčšina z vás by určite súhlasila s tou,že siete sú systémom alebo sústavou vzájomne prepojených a spolupracujúcich, dvoch alebo viacerých počítačov. Medzi týmito počítačmi možno prostredníctvom siete pohodlne a rýchlo prenášať informácie. Informácie možno, samozrejme, prenášať aj medzi počítačmi nepripojenými do siete a to prostredníctvom médií (disketa, magnetická páska, optický disk, atď). Tento spôsob je však príliš nepohodlný, zdĺhavý a neumožňuje interaktívne spracovanie informácii. Keď sa počítače pospájajú do siete,ľudia, ktorí ich používajú môžu pracovať s jediným súborom alebo periférnym zariadením, napr. s modemom, tlačiarňou, záložňou, pamäťoua i. Keď sú siete vo viacerých lokalitách prepojené pomocou služieb telefónnych spoločností, možno cez ne posielať email, zdielať pripojenie na celosvetový internet alebo viesť rôzne videokonferencie s ostatnými vzdialený používateľmi. Sieť pozostáva z nasledujúcich základných častí: - hardvér, - softvér, - organizačné zabezpečenie. Hardvér siete zahrňuje všetky technické prostriedky v sieti (počítače, tlačiarne, plotre, atď). Pod hardvér sa zaraďujú aj prostriedky, ktorými je realizované vlastné prepojenie siete. Sú to hlavne sieťové adaptéry (sieťové karty), ktoré sa vkladajú do počítačov a zabezpečujú prenos údajov medzi počítačmi a spojovacie vedenie, ktoré zabezpečí prepojenie počítačov. Toto vedenie môže byť prakticky ľubovoľne dlhé. Pre krátke spojenia sa používajú káblové spoje, napr. koaxiálny kábel. Pre dlhšie spojenia sa dá použiť napr. telefónna sieť. Pri vlastnej realizácii sa používajú aj prídavné zariadenia ako rozbočovače, zosilňovače signálu, modemy, atď. Organizačné zabezpečenie siete je poslednou a často podceňovanou súčasťou siete. Zahŕňa hlavne opatrenia na zaistenie správy siete a súbor pravidiel správania sa používateľov pri používaní siete. Patrí sem zabezpečenie funkcie správcu siete, ktorý sa stará o chod a riadenie siete. Podľa funkcie rozlišujeme v sieti dva druhy počítačov: - pracovné stanice, - servery. Pracovná stanica slúži na spracovanie údajov používateľom. Je to vlastne samostatný počítač, ktorý je pripojený do siete, a tak môže využívať jej služby. Server zabezpečuje chod siete. Realizuje funkcie siete a poskytuje ostatným používateľom svoje prostriedky (pamäťové miesto na svojich diskoch, tlačiarne, plotre…). Všeobecne môže byť v sieti ľubovoľný počet serverov a pracovných staníc. Ak je serverov v sieti viac, môžu sa navzájom v poskytovaní služieb a prostriedkov doplňovať. Existuje istá podobnosť medzi počítačovými a terminálovými sieťami. Rozdiel medzi nimi je v tom, že zatiaľ čo terminálová sieť je tvorená jedným počítačom a k nemu pripojenými terminálmi, počítačová sieť je tvorená viacerými počítačmi. Z toho vyplýva zásadná odlišnosť v spôsobe činnosti. V terminálovej sieti sú všetky výpočty vykonávané na jednom počítači, zatiaľ čo v počítačovej sieti prebiehajú výpočty na viacerých počítačoch. Klienti a servery Ako sa sieť rozrastá a pridáva sa do nej viac počítačov, jeden počítač sa často vydeľuje ako server - centrálna pamäť, do ktorej sa ukladajú súbory a aplikačné programy, ktoré používajú všetci účastníci siete. Servery poskytujú aj spojenie so spoločnými periférnymi zariadeniami, napr. s tlačiarňou. Ak si určíme jeden počítač za server, nemusíme rozširovať pamäť vo všetkých počítačoch a ušetríme aj na duplicitných nákladne periférnych zariadeniach. Počítače pripojené na server sa nazývajú klienti. Nie každá sieť musí mať server. Ak máme spojených iba niekoľko počítačov, môžeme ich zosieťovať ako "rovnocenné". Používatelia si môžu vymieňať súbory a email, môžu si skopírovať súbory na všetky hard disky, dokonca aj používať spoločnú tlačiareň alebo modem pripojený k jednému z počítačov. Keď sa však do siete pridá viac počítacov, vyhradený server može slúžiť ako centrálny bod funkcií, napr. zálohovania súborov a zdokonaľovania programov. Zapojenie a kábel
Káblová krútená dvojlinka - priemyselná norma pre nové inštalácie. Tento vodič je k dispozícií v niekoľkých vyhotoveniach. Bežnými štandardnými vodičmi používanými na sieťovanie sú netienená káblová štvorka, ktorá sa často používa na telefónne vedenia kategoria. Koaxiálny kábel - pripomína kábel káblovej televízie. Optický kábel - zvyčajne vyhradený na spojenia medzi heterogénnymi zariadeniami vo väčších sieťach, hoci vo veľmi náročných prostrediach sa optický kábel, ktorý je veľmi odolný voči poruchám, používa aj na pripojenie stolných pracovných staníc do siete a na prepojenie do susedných budov. Optický kábel je najspoľahlivejšie, ale aj najdrahšie zapojenie. Dôvody zavádzania počítačových sietí Počítačové siete prinášajú v porovnaní so samostatnými počítačmi niekoľko zásadných výhod. Najvýznamnejšie z nich sú: - zdieľanie údajov, - zdieľanie prostriedkov, - zvýšenie spoľahlivosti systému. Zdieľanie údajov je najvýznamnejší dôvod pre zavádzanie počítačových sietí. Ide o to, že potrebné dátové súbory môže spracovávať viac používateľov súčasne. Je to umožnené tým, že dátové súbory sú uložené na serveroch siete a pripojení používatelia majú k nim prístup. Zdieľanie prostriedkov umožňuje pracovným staniciam spoločne používať prostriedky siete, ktoré ponúkajú servery siete. Najčastejšie ide o zdieľanie diskov, keď lokálne disky pracovných staníc nemajú dostatočnú kapacitu a zdieľanie tlačiarní. Zvýšenie spoľahlivosti systému znamená ďalšiu výhodu, ktorú siete poskytujú. V súvislosti so zdieľaním prostriedkov je možné, napríklad, v prípade poruchy sieťovej tlačiarne nahradiť ju inou a systém môže pracovať ďalej. Ak má používateľ svoje programy a údaje uložené na serveri, je možné v prípade poruchy pracovnej stanice pokračovať v práci na inej pracovnej stanici.
Analýza vládnych výdavkov a čistého exportu Výdavky vlády Jedná sa o produkciu, ktorú krajina spoločne spotrebuje alebo investuje. Predstavujú výdavky na obranu, výstavbu diaľnic a verejných komunikácií, vládnych budov, služby učiteľov, sudcov a všetkého, čoho sa dotýkajú verejné financie. Vládne nákupy investícií vyvolávajú priamy dopyt po národnej produkcii. Sú teda časťou agregátnych výdajov, očistených od transferových platieb. Výdavky vlády nezávisia od príjmov, počíta sa s nimi ako s autonómnymi vládnymi nákupmi (sú tie, ktoré sú od príjmov nezávislé). Výdavky vlády Autonómne: súhrn všetkých výdavkov, ktoré nezávisia od príjmov. Všetky investície a nákupy tovarov a služieb doma Všetky investičné exporty. Donútené: Súhrn všetkých výdavkov závislých od príjmu Všetky spotrebné výdavky a tiež import. Autonómne a donútené výdavky -> graf v knihe na strane 56 Čistý export Je to rozdiel medzi exportom a importom Export znamená zahraničný dopyt po tovaroch a službách, t.j. vývoz je časťou agregátneho dopytu. Import predstavuje tovary a služby vyrobené v zahraničí, ale spotrebované domácimi spotrebiteľmi. Import je časťou agregátnej ponuky. NX = Ex - Im NX je ovplyvňovaný rôznymi faktormi ako na strane Ex, tak na stane Im Faktory ovplyvňujúce export _HDP v ostatných častiach sveta _Stupňom medzinárodnej špecializácie _Národnou cenou tovarov a služieb, prepočítaných na svetové ceny _Zahraničným výmenným kurzom Nízky HDP importujúcej krajiny znemožňuje exportujúcej krajine realizovať ponuku. Opiera sa o špecifiká ekonomík. Ak kurz cudzej meny klesá, export sa stáva nevýhodným. Faktory ovplyvňujúce import _Národný reálny HDP _Stupeň medzinárodnej špecializácie _Ceny zahraničných tovarov a služieb, prepočítaných na ceny porovnateľných tovarov a služieb vo vlastnej krajine _Výmenný kurz v zahraničí Čím vyšší HDP, tým väčšia možnosť reagovať na ponuku pozitívne Ak kurz vlastnej meny v zahraničí stúpa, import je nevýhodným Funkcia čistého exportu graf na strane 58 Aké znalosti už máme ? • Čo sú to výdavky vlády • Aká je štruktúra výdavkov vlády • Aké sú autonómne a donútené výdavky • Ako prebieha agregátna spotreba vlády v závislosti od autonómnych a donútených výdavkov • Čo je to čistý export a ako pôsobí na HDP • Ktoré faktory ovplyvňujú export • Ktoré faktory ovplyvňujú import • Ako prebieha čistý export v závislosti od HDP Peniaze a banková Sústava Vznik peňazí Naturálna výmena tovarov Tovar za tovar _Nutnosť dosiahnutia obojstrannej zhody _Stanoviť pomer výmeny _Transakčné náklady Nájsť tovar, ktorý by všetci boli ochotní vymieňať za svoj vlastný Tovar -peniaze Peňažná výmena Všeobecné prijímanie peňazí Statky (plátno, dobytok, mušle) Kovové peniaze (železo, meď, striebro, zlato) Papierové peniaze Elektronické peniaze Funkcia peňazí Prostriedok výmeny tovarov a služieb Účtovacia jednotka Uchovávateľ hodnoty Vyjadruje hodnotu všetkého tovaru určitým počtom peňažných jednotiek. Ako poklad (umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti). Typy peňazí 1,Tovarové peniaze 2,Symbolické peniaze 3,Depozitné peniaze 4,„Skoro peniaze“ 1.Ich hodnota ako tovaru je taká veľká, ako ich hodnota ako peňazí. (tovarový peniaz = zlato, striebro) 2.Ich hodnota ako peňazí je vyššia, alebo nižšia ako hodnota nákladov na ich výrobu. Štátovky, bankovky a mince. 3.Peniaze v bezhotovostnej forme ako vklady. Slúžia na bezhotovostné platby, alebo aj na výber hotovosti kartou, šekom alebo cash. Tvoria najväčší podiel na celkovom množstve peňazí. 4.Majú hodnotu peňazí, ale nižší stupeň likvidity. Napr. pohľadávky ako aktíva, s ktorými sa dá obchodovať. Liquidus – tekutina Likvidita –schopnosť jednoduchého a rýchleho prevedenia aktív na peniaze.ň Množstvo peňazí Súčet obeživa a osoba na účte. _Množstvo peňazí v ekonomike sleduje a reguluje centrálna banka Obeživo (Mince a papierové peniaze v obehu, nie v banke) Peňažný agregát v úzkom zmysle slova M1 (Obeživo + bankové depozitá na požiadanie) Peňažný agregát v širšom zmysle slova M2 (M1 + vklady a malé terminované depozitá + účastiny) Peňažný agregát v širšom zmysle slova M3 (M2 + veľké terminované depozitá) Trh peňazí _ Je tvorený dopytom a ponukou peňazí. _ Je to kúpa a predaj peňazí úverovaním. _ Cenou peňazí je úrok Ponuka peňazí je súčet peňazí všetkých fyzických a právnických osôb príslušnej krajiny. Dopyt po peniazoch je dopyt po prostriedku spotreby, napr. Na investovanie. Ponuka peňazí _ Ponuku peňazí MS určuje centrálna banka spolu s ostatnými bankami. _ Z krátkodobého hľadiska je ponuka peňazí neelastická– zvislá. Je nezávislá na úrokovej miere. Nezávislosť ponuky peňazí na úrokovej miere je spôsobená tým, že, manipulácia bánk s rezervami je obmedzená. _ V prípade dlhodobej ponuky je krivka rastúca, čo je dané tým, že dlhodobo môže centrálna banka meniť množstvo ponúkaných peňazí. Dopyt po peniazoch Je motivovaný: Vnútorné činitele 1,Transakčný motív 2,Opatrnostný motív 3,Špekulatívny motív 1,Držba peňazí z dôvodu krytia rôznych výdavkov transakčnými procesmi 2,Domácnosti držia viac peňazí ako je nutné na bežné výdaje pre prípadné nepredvídateľné udalosti 3,Je riadený úsilím o budúce zisky. Napr. nákup cenných papierov, keď ich cena klesá a ich predaj, keď ich cena stúpne. Vonkajšie činitele _Zmena cenovej hladiny _Zmena HDP Dopyt po peniazoch _Držba peňazí je spojená s nákladmi na držbu peňazí. _ Náklady predstavujú obetovaný úrok o ktorý prichádzame tým, že peniaze držíme, miestotoho, aby sme ich vložili do iných aktív, alebo investícií. _ Pri vysokej ÚM náklady rastú, dopyt klesá a naopak. + graf na strane 62 Peňažná rovnováha _Dopyt po peniazoch sa chová ako dopyt po tovaroch a službách, pričom predovšetkým závisí od úrokovej miery. _ Ponuka predstavuje množstvo peňazí, ktoré centrálna banka a ostatné banky dávajú k dispozícii na krytie spotreby. Ponuka nezávisí od úrokovej miery. Rýchlosť obratu peňazí V = HDP / M Príklad: Ak je HDP v roku 400 mld. SK a priemerná nominálna ponuka peňazí v tom istom roku je 2,5 mld. Sk, potom rýchlosť obratu peňažnej jednotky bude: V = 400/2,5 = 160 To znamená, že sa každá koruna zúčastnila 160 transakcií. Kvantitatívna rovnica výmeny V = HDP / M HDP (Y) = Q.c Pri danej cenovej hladine musí byť v ekonomike toľko peňazí, aby mohli prebehnúť V = Q.c / M všetky transakcie. V.M = Q.c Pri rovnováhe je cenová úroveň proporcionálna s ponukou peňazí. Dilema národnej banky Ako sa zachová centrálna banka, ak podľa makroekonomickej teórie zmeny v ponuke peňazí neovplyvňujú výdaje na spotrebu priamo, ale nepriamo cez prepojenosť článkov reťaze: M > ÚM > I > Y > AD > HDP Reakcia banky A – B – C – Ak dôjde k rastu dopytu po peniazoch (MD), mení sa aj rovnováha na peňažnom trhu. Môže dôjsť k týmto prípadom: Čiara ponuky peňazí mení svoju pozíciu V dôsledku (ne)reakcie centrálnej banky. A – Centrálna banka nereaguje. Dôjde k novému dopytu a k rastu množstva peňazí, ako aj rastu úrokových mier. +Graf strana 65 B – Ak dôjde k vzrastu dopytu vytvorí sa nerovnováha na finančnom trhu. Centrálna banka nechce pripustiť vzrast množstva peňazí M. Použije preto svoje nástroje na obmedzenie ponuky peňazí- monetárnu reštrikciu, pričom sa krivka MS posunie doľava. Stúpne úroková miera, čo pri novom dopyte MD1 vyvolá novú rovnováhu, so vzrastom úrokovej miery ale s rovnakým množstvom peňazí. C – V prípade že sa ekonomika nachádza na nízkej úrovni využitia zdrojov, rast úrokovej miery by bol nežiaduci. Centrálna banka chce zabrániť rastu úrokovej miery, ponúkne viac peňazí. Čiara ponuky sa posunie doprava na MS1. Centrálna banka kompenzuje zvýšený dopyt po peniazoch ich vyššou ponukoumonetárnou expanziou Banková sústava Banky sú finanční sprostredkovatelia, ktorí na trhu peňazí zhromažďujú voľné peniaze ako vklady a na druhej strane ich poskytujú záujemcom. Za vklady poskytujú banky úrok, za požičané peniaze úrok prijímajú. Základom ich zisku je rozdiel medzi úrokovými sadzbami. Svoju činnosť špecializujú na: _Sústreďovanie _Rozdeľovanie _Sprostredkovanie peňažných, platobných a úverových operácií pre svojich klientov Bankové peniaze - depozity Sú peniaze, ktoré je možné ďalej požičať. Ich tvorba je založená na čiastočnom krytí vkladov rezervami, ktoré sú banky povinné udržiavať v centrálnej banke. Peniaze neopúšťajú bankový systém, prevádzajú sa z účtu na účet. Raz vložené peniaze umožnia realizovať celý rad transakcií. Kým neopustia peniaze bankový systém, dochádza k rozširovaniu ponuky k multiplikácii Peňažný multiplikátor udáva, o koľko sa zmení hodnota depozit, ak sa zmení hodnota rezerv o jednotku Banková sústava _Centrálna (národná) banka _Univerzálne obchodné (komerčné)banky _Špecializované banky (investičné, poľnohospodárske,) _Iné finančné ústavy a inštitúcie nebankového typy (sporiteľne, úverové družstva, bankové domy,...) Centrálna banka _ Je to banka bánk. _ Poskytuje úvery jedine komerčným bankám, ako požičiavajúci poslednej možnosti. _ Reguluje množstvo peňazí v ekonomike _ Prijíma vklady (depozity) ostatných bánk. _ Nestavia na zisku ale koordinácií komplexného bankovníctva. _ Úroková sadzba (miera) voči komerčným bankám sa nazýva diskontná sadzba, od ktorej komerčné banky odvodzujú svoje úrokovanie voči klientom Centrálna banka Vo vzťahu k štátu vykonáva : _kontrolu plnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. _Vedie účty, eviduje príjmy a výdaje štátneho rozpočtu, _Vedie voľné rozpočtové prostriedky _Vedie devízové rezervy štátu _Vedie medzinárodné záväzky a pohľadávky štátu _Plní iné funkcie štátnej pokladnice ako banka štátu Nástroje centrálnej banky na usmerňovanie činnosti obchodných bánk _ Stanovenie diskontnej sadzby Je to úroková miera, ktorú platia komerčné banky za úvery z centrálnej banky _ Operácie na voľnom trhu: _Nákup a predaj štátnych cenných papierov centrálnou bankou, ako fiktívneho kapitálu. _ Určovanie povinných rezerv bánk: _Minimálna rezerva banky (minimálna likvidita) _ Správa banky centrálnou bankou (kuratela) Funkcia bankovej sústavy _Pasívne bankové operácie: _Tvorba vkladov ako zdroja pôžičiek a úverov _Udržiavanie likvidity (pokladnica, hotovosť, pohľadávky v centrálnej banke, vklady v iných bankách, zásoby zlata a iné cenné papiere) _Emisie akcií a obligácií, t.j. cenných papierov _Aktívne bankové operácie: _Poskytovanie úverov Medzinárodný menový systém _Upravuje medzinárodné menové vzťahy _MMS predstavuje súhrn pravidiel a opatrení spojených s pohybom peňazí medzi štátmi. _MMS vyrovnáva platobné bilancie medzi krajinami, tzn. uskutočňujú sa platby. _Ústrednou inštitúciou je Medzinárodný menový fond MMF _1969 v rámci MMF vytvorená umelá zúčtovacia jednotka SDR (Special Drawing Rights). Slúži len pre členské štáty MMF a niekoľko inštitúcií vrátane Svetovej banky. Vývoj MMS 1.stupeň – bimetalizmus (zlato a striebro) _ 2. Stupeň – monometalizmus ( zlato, striebro, meď) Od 1870 používanie jedného kovu - zlata Štandard zlatej mince Štandard zlatého zliatku Štandard zlatej devízy Európsky menový systém 1979 – Európsky menový systém _stabilizovať menovú oblasť, koordinovať menovú politiku _zúčtovacia jednotka ECU. _1999 menová jednotka ECU, prešla do € v pomere 1:1 1991 uzatvorili štáty európskeho spoločenstva Zmluvu o Európskej únii. (Maastrichtská zmluva, ratifikovaná 1.11. 1993) Maastrichtská zmluva _Podpísaná 12 členskými krajinami _1995 pristúpilo Rakúsko, Švédsko, Fínsko _1.5.2004 pristúpilo ďalších 10 krajín, medzi nimi aj Slovensko Maastrichtské kritériá pre zavedenie eura: 1. Cenová stabilita – inflácia nemá prekročiť 1,5% priemernej miery inflácie, ktorá existovala v troch krajinách EÚ s najnižšou mierou inflácie v minulom roku. 2. Rozpočtový deficit – nižší ako 3% HDP 3. Verejný dlh – nemá presiahnuť 60% HDP 4. Úroková sadzba – nie viac ako 2% nad sadzbou, ktorá bola v troch krajinách EÚ s najnižšou mierou inflácie v minulom roku. 5. Stabilita výmenného kurzu Menové kurzy _Menový kurz predstavuje peňažný vzťah medzi domácou a zahraničnou menovou jednotkou. Je to teda cena jednej meny vyjadrená v inej mene. _Menové kurzy sú určované na devízovom trhu. Platí závislosť medzi cenou na jednej strane a ponukou a dopytom na druhej strane. Apreciácia (zhodnocovanie) Ak hodnota meny rastie Depreciácia (znehodnocovanie) Ak hodnota meny klesá Oficiálne zvýšenie menového kurzu domácej meny voči ostatným- revalvácia Oficiálne zníženie menového kurzu domácej meny voči ostatným- devalvácia Determinanty menových kurzov: Krátkodobé faktory (medzinárodný pohyb kapitálu) Strednodobé faktory (vývoj ekonomického cyklu) Dlhodobé faktory (pomer cenových hladín, clá a kvóty, preferencie domáceho tovaru pred zahraničným a produktivita) Aké znalosti už máme ? • Funkcia a typy peňazí • Analýza dopytu peňazí • Analýza ponuky peňazí • Reakcie centrálnej banky na dopyt peňazí • Štruktúra a funkcia bankovej sústavy • Funkcia centrálnej banky • Nástroje usmerňovania bánk • Medzinárodný menový systém ( vývoj, funkcia) • Európsky menový systém • Menové kurzy a ich determinanty Inflácia Inflácia Predstavuje vzostup cenovej hladiny, čo sa prejavuje poklesom kúpnej sily peňazí. Opakom inflácie je deflácia. Vzostup cenovej hladiny sa môže diať rôznym tempom, môže mať rôznu intenzitu, prejavy môže mať rôzny dopad na ekonomiku. Z rôznych hľadísk môžeme vymedziť niekoľko typov inflácie: 1. Z hľadiska kontroly cien 1,Otvorená inflácia 2,Potláčaná inflácia 3,Skrytá inflácia 1,Ak skutočne dochádza k vzostupu cenovej hladiny. Je najbežnejším prejavom makroekonomickej nerovnováhy 2,Vzostup cenovej hladiny je zablokovaný zmrazením ceny, alebo stanovením maximálnej ceny. Prejavuje sa nedostatkom tovaru, čiernym trhom, vynútenými úsporami. 3,Neprejaví sa zmenou cenového indexu. Vyznačuje sa používaním menej kvalitných surovín, materiálov, nižšou kvalitou práce. 2. Podľa intenzity 1,Mierna inflácia 2,Cválajúca inflácia 3,Hyperinflácia 1,Miera inflácie pod 10%. Peniaze si udržiavajú väčšiu časť svojej hodnoty. 2,Miera inflácie je 10 až 1000%. Rýchlejší rast cenovej hladiny, než rast produktu. Domácnosti držia minimum peňazí, uzatvárané zmluvy sa indexujú. Útek od domácej meny. 3,Miera inflácie nad 1000%. Peniaze prestávajú plniť svoju funkciu. Nie je možná kalkulácia. Návrat k naturálnej výmene. 3. Podľa očakávania 1, Očakávaná inflácia (anticipovaná) 2, Neočakávaná inflácia (neanticipovaná) 1,Ekonomické subjekty s infláciou kalkulujú. Miera inflácie sa stáva súčasťou obchodných zmlúv, indexujú sa mzdy. 2, Ak dôjde k inflácii v dôsledku cenového skoku. 4. Podľa zmeny cien Inflácia nevyrovnaná – ak dochádza k zmene relatívnych cien, ceny tovarov sa menia nerovnomerne. Inflácia vyrovnaná – ak sa ceny tovarov menia rovnomerne. Základné pojmy Základným ukazovateľom sledovania zmien je cenový index. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru. Index spotrebiteľských cien označovaný ako CPI (consumer price index) umožňuje relatívne porovnávanie cien tovarov a služieb v spotrebiteľskom koši domácností. Index spotrebiteľských cien je pomer spotrebiteľského koša oceneného cenami bežného roka a toho istého spotrebiteľského koša oceneného cenami základného (východiskového) roka, vzťahom: CPI = [(Q1.c1) / (Q1.c0)] . 100% Kde Q1 je reprezentatívny spotrebiteľský kôš, c1 je vyjadrenie cien produktov v koši bežného roka c0 je vyjadrenie cien produktov v koši základného roka Deflátor HDP je definovaný ako podiel nominálneho HDP k reálnemu HDP, preto ho možno považovať za súhrnný cenový index spotrebiteľských cien CPI národného hospodárstva Miera inflácie Miera inflácie spotrebných tovarov a služieb je vyjadrovaná vzťahom: Miera inflácie = CPI2007 – CPI2006 100% CPI2006 Rovnica výmeny Rovnica výmeny je vyjadrením skutočnosti, že na trhoch sa vyrovnávajú toky tovarov a služieb s tokom peňazí na ich nákup. P.Y = M.V P – cenová hladina Y – reálny produkt M – množstvo peňazí v obehu V – rýchlosť obratu Cenová hladina závisí: _Priamoúmerne od množstva peňazí v ekonomike a rýchlosti obratu peňazí _Nepriamoúmerne od objemu reálneho produktu Príčiny inflácie Podľa podnetu na vzostup cenovej hladiny rozlišujeme infláciu: _Dopytovú – inflácia ťahaná dopytom _Nákladovú – inflácia ťahaná nákladmi Dopytová inflácia Dopytová inflácia (vzniká vtedy, ak agregátny dopyt je väčší ako potenciálny produkt) Dopyt začína narážať na ponuku, pričom ponuka nie je schopná sa z kapacitných dôvodov prispôsobiť dopytu. K obnoveniu rovnováhy môže dôjsť len cestou vzostupu cenovej hladiny. Je to inflácia ťahaná dopytom. +graf na strane 75 Príčiny dopytovej inflácie _ rýchlejší rast miezd ako rast produktivity práce, _ znižovanie daní _ nadmerná emisia peňazí, _ verejný dlh, _ nerovnováha platobnej bilancie _ investičné vlny Ide o prehriatu ekonomiku Nákladová inflácia Vzniká v dôsledku poklesu ponuky. Podniky vzhľadom k objemu prostriedkov, ktoré majú na dané obdobie k dispozícii reagujú na vzostup nákladov znížením produkcie – posun krivky ponuky doľava, v dôsledku čoho ceny vzrastú a zníži sa reálny HDP. Nastáva nová rovnováha a paradox, že napriek zníženiu produktu rastúce náklady „tlačia“ ceny smerom hore. +graf v knihe na strane 76 Dôsledky inflácie _ Redistribúcia dôchodkov a bohatstva _ Poruchy v ekonomike ako celku Redistribúcia dôchodkov a bohatstva _Pre osoby, ktoré dlhodobo splácajú úvery s pevnou sadzbou , znamená prudký nárast cien neočakávaný zisk. _Opačné účinky spôsobuje veriteľom, ktorí majú pohľadávky v dlhodobých úpisoch. Náhlym rastom cien utrpia stratu. _Inflácia premieša dôchodky a aktíva, pričom naslepo rozdeľuje bohatstvo medzi obyvateľov. Poruchy v ekonomike ako celku _Inflácia spôsobuje poruchy v alokácii zdrojov v makroekonómii a v mikroekonómii. _Obdobie inflácie je spojené s vysokou nezamestnanosťou a vysokou úrovňou reálneho produktu, hoci tam neplatí priamy vzťah. _Inflácia znehodnocuje obeživá (mince a papierové peniaze). _Inflácia vyvoláva indexáciu, t.j. prepočet dôchodkov na rast životných nákladov. Vysoká miera indexácie pôsobí ako multiplikátor, čiže znásobuje nárasty (šoky), čo môžu viesť k inflačnej špirále. Opatrenia vlády voči inflácii _Zníženie rastu HDP _Zvýšenie nezamestnanosti _Zavedenie kontroly a regulácie cien Výsledkom týchto opatrení je skoro vždy obdobie stagnácie, alebo aj recesie Aké znalosti už máme ? • Čo je to inflácia a kedy vzniká • Ako meriame infláciu • Aké druhy inflácií poznáme • Aké sú príčiny inflácie • Aké sú dôsledky inflácie • Aké sú opatrenia vlády voči inflácii Nezamestnanosť Pracovná sila Pracovná sila ekonomicky aktívne obyvateľstvo Zahŕňa obyvateľstvo od určitej vekovej hranice (16 rokov): _ktoré pracuje (zamestnaní) _ktoré pracovať chce (nezamestnaní) Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo: Ľudia, ktorí z rôznych príčin pracovať nemôžu (deti, dôchodcovia), alebo nechcú (ženy v domácnosti) Nezamestnanosť- Neschopnosť pracovnej sily si nájsť zamestnanie Problémy nezamestnanosti _Spôsobuje rodinám finančné ťažkosti _Konkrétnym osobám spôsobuje psychologické problémy nepotrebnosti, neschopnosti, stresy, depresie, apatiu. _Spôsobuje priame zdravotné ťažkosti ako dôsledok psychických problémov _Vedie k strate kvalifikácie _Nezamestnanosť absolventov znižuje kvalitu práce _Spôsobuje stratu a pokles HDP _Pri vysokej nezamestnanosti je HDP hlboko pod potenciálnym HDP _Spôsobuje najväčšie zdokumentované škody v ekonomike Miera nezamestnanosti Odvodzujeme ju od celkovej pracovnej sily, ktorú tvoria zamestnaní. _Miera nezamestnanosti (u) vyjadruje pomer nezamestnaných (U) k pracovnej sile (L), vyjadrený v percentách: u = (U / L). 100% Každý nezamestnaný musí byť registrovaný na úrade práce Takto počítaná nezamestnanosť má však problémy so zaradením určitých skupín do kategórie nezamestnaných. nezahŕňa ľudí ktorí by chceli prácu, ale ju nehľadajú, (znechutení pracovníci, dlhodobo nezamestnaní) _ nezahŕňa pracovníkov ktorí boli preradení do nižších tried alebo na skrátený úväzok _ zahŕňa fiktívne nezamestnaných (nehľadajúci prácu,pracujúci „na čierno“) Druhy nezamestnanosti Podľa príčin nezamestnanosti rozlišujeme tieto druhy nezamestnanosti: _Frikčná nezamestnanosť (pri prestupe z jedného zamestnania do druhého, po skončení štúdia, pri prepustení...) _Štrukturálna nezamestnanosť (zmeny v štruktúre ekonomiky vplyvom zmien v rozvoji a technického pokroku) _Cyklická nezamestnanosť (vzniká v prípade nedostatku pracovných miest na trhu spojená s depresiou alebo recesiou hospodárstva) _Sezónna nezamestnanosť (v dôsledku sezónnych zmien v ponuke práce alebo zamestnania ) _Donútená nezamestnanosť (vyvolaná zákonmi a vládnou politikou, napr. určením minimálnej mzdy) Prirodzená miera nezamestnanosti Je miera nezamestnanosti odpovedajúca sezónnej, frikčnej a štrukturálnej nezamestnanosti, inak povedané nulovej cyklickej nezamestnanosti. Odpovedá plnej zamestnanosti (3-7%), kedy sa krajina pohybuje na hranici produkčných možností (Yp). Predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti kompatibilnú s cenovou stabilitou. Je to úroveň, pri ktorej inflácia nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu po tovaroch, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky tovarov. Trh práce Firmy -> Dopyt po práci Domácnosti ->Ponuka práce _Dobrovoľná nezamestnanosť („neoplatí“ sa pracovať) _Nedobrovoľná nezamestnanosť (nemožnosť nájsť prácu) Je miesto, kde sa stretávajú dva ekonomické subjekty Dobrovoľne nezamestnaní -> graf v knihe strana 81 Nedobrovoľne nezamestnaní -> graf v knihe strana 82 Režírovaný trh práce _Platia vzťahy dopytu a ponuky _Režírovaná tvorba miezd na trhu práce znamená, že mzdy sú nepružné a nedokážu sa rýchlo prispôsobiť prebytkom a nedostatkom práce. Základom nepružnosti miezd je správanie sa subjektov pri určovaní miezd: _dlhodobé pracovné zmluvy _tlak odborov na vyššie mzdy _snaha firiem udržať si kvalifikovaných pracovníkov _neochota akceptovať nižšie mzdy pri vysokej nezamestnanosti _minimálne mzdy Vzťahy inflácie a nezamestnanosti Od riešenia dilemy nezamestnanosti a inflácie závisí výkonnosť ekonomiky. _Dopytová inflácia (vyskytuje sa pri zvyšovaní agregátneho dopytu (C+I+G+NX) _Ponuková inflácia (nákladová inflácia, vytvára väčšie problémy) Dopytová inflácia a nezamestnanosť graf strana 75 _ Dopytová inflácia (vzniká vtedy, ak agregátny dopyt rýchlo rastie a prevyšuje výrobný potenciál ekonomiky, čo vyvoláva prudký nárast cien – firmy chcú profitovať na dopyte. Rastú aj mzdy, pretože pri potenciálnom produkte je dopyt po práci vysoký. _ Prostredníctvom rastu cien sa však pracovná sila redukuje a nezamestnanosť stúpa. Nákladová inflácia a nezamestnanosť graf strana 76 Nákladová inflácia (vzniká dôsledkom ponuky. Rast nákladov spôsobuje posun krivky ponuky doľava, v dôsledku čoho ceny vzrastú a zníži sa reálne HDP. Na rozdiel od dopytovej inflácie, ceny začínajú rásť ešte pred dosiahnutím potenciálneho produktu, čo redukuje dopyt po práci a nezamestnanosť stúpa. Agregátny dopyt a zamestnanosť Ak cena dopytu na trhu práce bude nižšia ako cena ponuky, bude to viesť k zníženiu zamestnanosti a k novej ponuke AP1 . Ak bude cena dopytu na trhu práce vyššia ako cena ponuky, bude to viesť k prezamestnanosti a k novej ponuke AP2.
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vysoka skola 
(formát PDF)
Matematika
