5ko
Makroekonomia |
|
Makroekonomia...
Jana Fabianová Požiarnicka ulica 7 stretnutí – cely predmet na ôsmej hodine je písomná skúška /20.12/ M a k r o e k o n ó m i a - ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí - ekonomika je oblasť spoločenskej praxe zameraná na cieľavedomú hospodársku činnosť - ekonomia – a) makroekonomia - makroekonomia – skúma ekonomiku ako celok – na úrovni štátu predstavuje národné hospodárstvo - na úrovni eú európsku ekonomiku - na úrovni sveta svetovú ekonomiku- na úrovni rozvojových krajín ekonomiku rozvojových krajín - mikroekonomia – skúma ekonomiku na úrovni – podnik – družstvo – inštitúcia... - podľa rozsahu, ktorý zastáva ekonomika poznáme a)makroekonomika - makroekonomika – hospodárska činnosť veľkých celkov (štát, nadnárodné inštitúcie, svet) - mikroekonomika – hospodárska činnosť jednotlivých ekonomických subjektov (podnikov, domácností) - triáda ekonomických problémov: b) ako vyrábať – akou technologiou, s akými zdrojmi, v akom sortimente c) pre koho vyrábať – týka sa rozdeľovania vyprodukovaných výrobkov a služieb - základné typy ekonomík: a) zvyková – pri rozhodovaní o tom, čo ako pre koho sú rozhodujúce inštinkty, tradície, zvyky, ktoré prechádzajú z generácie na generáciu b) príkazová – riedenie prostredníctvom direktívy zabezpečované vládou. Typická pre ekonomiku komunistických krajín c) trhová – rovnováha medzi dopytom a ponukou, je založená na systéme voľnej súťaže a slobodného podnikania d) zmiešaná – charakteristická súkromným aj štátnym vlastníctvom Procesne orientovaný systém dodávateľ > vstupy (výrobné faktory) > výrobca > výstupy (statky a služby) > spotrebiteľ výroba – je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov na statky a služby užitočné pre ľudí Výrobné faktory: - práca (predstavuje ľudský kapitál – človek so svojim fyz. a duš. schopnosťami) - pôda (jej množstvo je obmedzené. Zahŕňa nerastné bohatstvo, prírodné a energ. zdroje) - kapitál (fyzický – pozemky, stroje, softvér, licencie..., finančný – peňažný, fiktívny – akcie, CP) Výstupy – produkty: - výsledok súboru vzájomne súvisiacich alebo vzájomne pôsobiacich činností, ktoré transformujú vstupy na výstupy prostredníctvom manažmentu - vytvorená produkcia, poskytnuté služby Makroekonomické prostredie podniku podnik – technologické prostredie – ekonomické prostredie – politické prostredie – sociálne prostredie – prírodné prostredie Nástroje makroekonomickej regulácie - makroekonomická politika - makroekonomické ciele - nástroje procesné – kvantitatívne > nespôsobujú zásadné zmeny v správaní ekonomických subjektov, napr. vyššie clo, preradenie niektorých tovarov do vyššej sadzby DPH a pod. - nástroje systémové – kvalitatívne > zásadne zmenia správanie ekonomických subjektov s dopadom na obyvateľstvo, napr. reforma celého daňového alebo dôchodkového systému Makroekonomická politika Ø má rešpektovať Euckenovo pravidlo: 1. Hospodársko – politické opatrenia sa nemajú meniť skôr, ako sa prejaví ich vplyv a účinok Ø makroekonomická politika ma 4 časti: Makroekonomické ciele l preferované l obetované (napríklad zníženie inflácie – štát dočasne obetuje zamestnanosť) l vychádzajú z makroekonomickej politiky: l ekonomický rast meraný pomocou HDP – G l zamestnanosť (plná znamená 2 – 7 % nezamestnaných) – U l stabilita cenovej hladiny a miera inflácie – P l vyrovnané saldo platobnej bilancie – B l ekonomická efektívnosť l ekonomická sloboda l primerané rozdeľovanie národného dôchodku l sociálne zabezpečenie l ekologické ciele Otázky: 1. čo je makroekonómia a mikroekonómia 2. aká je triáda ekonomických problémov 3. aké sú vstupy a výstupy z makroekonomického procesu 4. aké sú súvislosti ekonómie v trhovej ekonomike 5. aké sú nástroje makroekonomickej regulácie 6. čo je to makroekonomická politika 7. aká je štruktúra makroekonomickej politiky Meranie národohospodárskeho výstupu > objem vytvorenej produkcie – ma hmotnú podobu – priemysel, poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo, lesníctvo, drevospracujúci priemysel > objem poskytnutých služieb – uspokojuje potreby ľudí svojím priebehom. Má nehmotný charakter – doprava, turizmus, finačníctvo, obchod a služby, štáta správa, súdy a polícia, školstvo > ak zhrnieme tieto dve zložky dostaneme > agregátny produkt Agregátny produkt – spôsob vyjadrenia - Hrubý národný produkt (HNP) – zahŕňa trhovú hodnotu všetkých finálnych tovarov a služieb vyprodukovaných výrobnými faktormi krajiny doma a v zahraničí - Hrubý domáci produkt (HDP) – zahŕňa všetku finálnu produkciu, ktorú vyrobili výrobnými faktormi na území krajiny bez ohľadu na to, kto ich vlastní - Národný dôchodok (ND) – objem všetkých príjmov domácností Hodnota produkcie - zo suroviny sa vyrábajú medziprodukty a z nich následne finálny výrobok - polotovary neobsahujú len hodnotu suroviny, ale aj ostatných nákladov - finálny výrobok obsahuje hodnotu suroviny a ostatných pridaných hodnôt producentov Pridaná hodnota – agregátny produkt - predstavuje rozdiel medzi tržbami firiem a výdavkami na nákup polotovarov a služieb - zahŕňa iba tú časť celkovej hodnoty tovarov, ktorú k pôvodnej hodnote spracovaného materiálu alebo polotovaru a služieb pridal každý z výrobcov Výpočet HDP a) výrobná metóda – sčítaním pridaných hodnôt vo všetkých odvetviach národného hospodárstva, nepatrí medzi základné metódy výpočtu b) spotrebná metóda – súčet hodnôt toho, čo sa spotrebovalo c) dôchodková metóda – súčet dôchodkov (z toho, čo sa rozdelilo) Spotrebná metóda: - makroekonomický ukazovateľ sa počíta na základe výdavkov spotrebiteľov vynaložených na nákup finálnych tovarov a služieb +1. osobná spotreba domácností – C (spotrebné predmety dlhodobého a krátkodobého charakteru, služby) +2. hrubé domáce investície – I (obytné domy, podnikový kapitál, zásoby) +4. čistý export – NX (export – /mínus/ import) Čistý domáci produkt ČDP = HDP – odpisy (amortizácia) Dôchodková metóda HDP – sa vypočíta ako suma príjmov domácností, ktoré im plynú z toho, že sú vlastníkmi výrobných faktorov. Je to súhrn: ü mzdy a platy zamestnancov ü renta z pozemkov ü čisté úroky ü nepriame dane ü odpisy ü dôchodky vlastníkov ü daň zo zisku ü dividendy ü nerozdelený zisk národný dôchodok = HDP – odpisy – nepriame dane + subvencie a dotácie ako dostaneme z národného dôchodku osobný dôchodok: Národný dôchodok - nerozdelené zisky - daň zo zisku - dane do fondov sociálneho poistenia + transferové platby OSOBNÝ DOCHODOK (príjmy ktoré dostávajú domácnosti mesačne) Disponibilný dôchodok = osobný dôchodok – daň z príjmu (spotreba, úspory) Nominálny a reálny produkt > nominálny HDP je uvažovaný v bežných trhových cenách bežného roka > reálny HDP je HDP v stálych cenách, čo sú ceny zvoleného východiskového roka > HDP je medziročne ovplyvňovaní infláciou, resp. Deflácou – ak chceme porovnávatť HDP dvoch, alebo viacerých rokov, je nutné zaviesť cenový index – DEFLÁTOR Cenový index – deflátor = nominálny HDP reálny HDP x 100 % cenový index je vážený priemer individuálnych cien, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru. Deflátor HDP je definovaný ako podiel nominálneho HDP k reálnemu HDP, preto ho možno považovať za súhrnný cenový index spotrebiteľských cien CPI národného hospodárstva. Tempo rastu reálneho HDP = tempo rastu nominálneho DHP – miera inflácie Čo neobsahujú makroekonomické ukazovatele u predaj opotrebovaných tovarov, okrem bazárov u predaj obligácií alebo akcií u tieňová ekonomika Čisté ekonomické bohatstvo - kvalitatívny ukazovateľ merania výkonnosti ekonomiky - zahŕňa okrem HDP aj : û voľný čas (rastie s rastom ekonomiky, zvyšuje blahobyt) û tieňová ekonomika (nelegálne aktivity a aktivity odchádzajúce daňové predpisy majúce pozitívny charakter) û škody zo znečistenia (znižuje ukazovateľ ČEB) ČEB = HDP + voľný čas + tieňová ekonomika – škody zo znečistenia Otázky: 1. ako vyjadrujeme agregátny produkt 2. čo je pridaná hodnota 3. ako vypočítame HDP 4. čo je to národný dôchodok a ako vzniká 5. čo je osobný dôchodok a disponibilný dôchodok 6. čo je nominálny a reálny HDP 7. čo neobsahujú makroekonomické ukazovatele 8. čo je čisté ekonomické bohatstvo Agregátny dopyt, agregátna ponuka, makroekonomická rovnováha str. 28 Agregátny dopyt > súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré sú ekonomické subjekty ochotné v danom období kúpiť. Vyjadruje sa ako makroekonomický ukazovateľ (HDP) v peňažnej podobe, keďže sumarizáciu nie je možné uskutočniť v naturálnej podobe. Tvoria ho budúce výdaje na spotrebu domácností, investície podnikov a firiem, štátne nákupy tovarov a služieb a čisté vývozy. Vzťah medzi agregátnym dopytom a danou cenovou hladinou, vyjadruje agregátna dopytová krivka. Str. 35 Úrovne agregátneho dopytu Dvojsektorový model ekonomiky > AD = C+I Trojsektorový model ekonomiky /uzavretá ekonomika/ > AD = C+I+G Štvorsektorový model ekonomiky /otvorená ekonomika/ > AD = C+I+G+NX Komponenty AD /agregátny dopyt/ : û spotreba doácností – C û investície – I û vládne výdavky – G û čistý export – NX str. 36 Posun krivky agregátneho dopytu – na vývoj agregátneho dopytu pôsobí mnoho činiteľov, ktoré spôsobujú posun krivky AD. Činitele zmien agregátneho dopytu: Ø úroková miera (ak vzrastá, klesá nákup nových investícií) Ø očakávaná inflácia (ak vzrastá, rastú ceny tovarov a služieb. Klesá hodnota peňazí. Obyvateľstvo „bezhlavo“ nakupuje, čo roztáča inflačnú špirálu ešte viac.) Ø vládne nákupy (ak vzrastajú,veľkosť agregátneho dopytu i produktu sa zväčšuje, produkuje sa viac) Ø celkové bohatstvo (ak je bohatstvo, veľké, vzrastá agretátny dopyt) Ø populácia (ak rastie, zvyšuje to dopyt) Ø očakávanie budúcich ziskov (zvyšuje motiváciu a rast agregátneho produktu) Ø dane a transferové platby (znižovanie daní a rast transferov zvyšuje osobný disponibilný dôchodok a následne spotrebu) Ø zahraničný výmenný kurz (akýchkoľvek dovoz vplýva na ceny domácich produktov, čo pôsobí na výmenný kurz a v konečnom dôsledku na agregátny dopyt tovarov a služieb) Agregátna ponuka: > je to súhrn všetkých finálnych výrobkov a služieb, ktoré príslušná ekonomika produkuje vyjadrený v peňažnej forme. Zodpovedá objemu domáceho produktu, ktorý firmy v danom období dobrovoľne vyrobia a predajú: AP = SUMA /i=a až n/ (ci.Qi) ci = cena i-teho výrobku alebo služby Q = množstvo i-teho výrobku alebo služby n = počet výrobkov alebo služieb, ktoré ekonomika vyprodukuje Krivka agregátnej ponuky - vzťah medzi cenami (cenovou hladinou) a peňažnou hodnotou objemu výstupu - agregátnym produktom Y, ktorý sú firmy a podniky ochotné a schopné pri danej cenovej hladine vyrobiť a predať. Str. 31 (hore, dole) Potenciálny produkt (Yp) – predstavuje HDP pri dlhodobo udržateľnom plnom využití pracovných síl a ostatných výrobných faktorov, ktoré má národné hospodárstvo k dispozícii. Xp závisí od výrobnej kapacity ekonomiky. Analýza agregátnej ponuky ma rozdielny tvar pre : a) krátkodobé obdobie – reakcia podnikov na vzrast cenovej hladiny (ak rastie cena, pre podniky je výhodné zvyšovať ponuku, pretože dosahujú vyššie zisky) b) dlhé obdobie – fixné náklady sa prispôsobujú vývoju cenovej hladiny. Krivka ponuky sa stáva vertikálou ak vzrastie cena o 10 % narastú aj mzdy o 15% piatok – 14.11.2008 Činitele zmien agregátnej ponuky Ø pracovné sily – väčší počet pracovných síl predpokladá vyššiu AP Ø kapitálové zásoby - vyšší stav produktívnych strojov a pracovníkov zvyšuje výrobu Ø ľudský kapitál – kvalifikačná úroveň a zručnosť zvyšuje AP Ø surovinové zdroje – správne využitie, prípadne objavenie nových zvyšuje výrobu Ø zmeny štruktúry reálneho HDP – nerovnomerný rozvoj odvetví ekonomiky sa odráža v zamestnanosti a v HDP Ø podnety a stimuly – účinná stimulácia zvyšuje AP Ø podnebie – vplyv ideálnych, alebo extrémnych podmienok na poľnohospodárstvo Makroekonomická rovnováha je utváraná za stavu, kedy sa množstvo dopytovaného HDP rovná množstvu ponúkaného HDP, t.j. v priesečníku E agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Pri priaznivo nízkych cenách sa znižuje záujem o cudzie zdroje – klesá úroková miera. Tým sa môže zvýšiť dopyt po peniazoch, ľudia začnú viac investovať – čo vedie k zvýšeniu dopytu a rastu HDP na Y1. Rast AD motivuje výrobcov práve k rastu cien za súčasného rastu miezd. Pri plnej zamestnanosti a pri určitej cenovej hladine je rovnováha AD a AP v bode Yo. Pri nezamestnanosti a nezmenenej cenovej hladine dôjde k poklesu AD na AD (ľudia majú menej peňazí), k čomu sa prispôsobí aj ponuka a HDP sa zníži. Pri prezamestnanosti a pri rovnakej cenovej hladine sa HDP zvýši. Otázky: 1. aké premenné pôsobia na makroekonomický výstup 2. čo je to agregátny dopyt AD a aké sú jeho zložky 3. aká je čiara AD 4. ktoré činitele ovplyvňujú AD 5. čo je to agregátna ponuka AD 6. aká je čiara AP z krátkodobého a dlhodobého hľadiska 7. čo je potenciálny produkt 8. činitele zmien AP 9. čo je makroekonomická rovnováha a kedy vzniká 10. účinky zmeny AD a zamestnanosti na HDP Analýza spotreby a úspor - agregate Expenditure (agregátne spotrebné výdavky - AE) predstavujú celkovú hodnotu všetkých ročných výdavkov na domácu produkciu, t. j. na hrubý domáci produkt a sú to: spotrebné statky a služby, investičné statky, vládne nákupy a spotreba štátnej správy, čistý export – sú to úhrné výdavky, čiže spotreba HDP. Spotreba C – predstavuje súhrn výdavkov, ktoré domácnosti vynaložili na nákup spotrebných statkov krátkodobého a dlhodobého charakteru a na nákup spotrebných služieb. Úspory domácností S – sú tou časťou disponibilného dôchodku, ktorá sa nevynakladá na spotrebu domácností, čiže sa nespotrebuje. Disponibilný dôchodok DI = C + S Spotrebné výdavky domácností: - autonómna spotreba sú spotrebné výdavky, ktoré nezávisia od príjmu – na to, aby sme žili, musíme niečo spotrebovať, aj keby sme nemali žiaden príjem - donútená spotreba je spotreba, ktorá sa vyskytuje preto, lebo ľudia majú príjem, ktorý môžu minúť Faktory ovplyvňujúce spotrebu: u disponibilný dôchodok -súhrn príjmov za ponúknuté výrobné faktory plus transferové platby. Čím vyšší je príjem, tým vyššia je aj spotreba u úroková miera – čím je vyššia, tým je menší sklon k spotrebe u očakávanie vyšších príjmov – obyčajne spôsobuje stúpanie spotreby u istota zamestnania v budúcnosti – pri stabilite zamestnanosti a osobnej istote, spotreba stúpne u bohatstvo – spotrebiteľ, ktorý má úspory, môže spotrebovať viac, ako ten čo ich nemá pri rovnakom dôchodku u zdaňovanie- pri zvyšovaní daní, spotreba klesá u veková štruktúra domácností Úspory – kladné a záporné Kladné úspory – kladná zmena bohatstva za časový úsek Záporné úspory – záporná zmena bohatstva. Znemená, že ľudia utrácajú viac na spotrebu, ako je ich príjem. Môžu byť financované z pôžičiek alebo minulými kladnými úsporami. Bohatstvo je ekonomická premenná, predstavujúca akumulované úspory za minulé obdobie. Str. 46 S rastom dôchodku sa zvyšuje aj spotreba, ale rastie pomalšie ako disponibilný dôchodok. Domácností s nižšími dôchodkami vydávajú na potraviny a bývanie väčšiu časť svojho dôchodku ako domácnosti s vyššími dôchodkami. !!!!!!!!!!!!!!! Pozor na grafy !!!!!!!!!!!! Sklon k spotrebe a k úsporám - ukazovateľ sa používa na kvantifikáciu vzťahu medzi dôchodkom a spotrebou - sklon k spotrebe je podiel spotreby C a disponibilného dôchodku DI C/DI - sklon k úsporám je podiel úspor S a disponibilného dôchodku DI S/DI - C + S = DI - C/DI + S/DI = 1 - sklon k spotrebe je na úkor úspor - sklon k úsporám je na úkor spotreby Hraničný sklon k spotrebe a k úsporám - vyjadruje vzťah medzi zmenami v dôchodku a zmenami v spotrebe a úsporách - hraničný sklon k spotrebe udáva o koľko sa zmení spotreba ak sa dôchodok zmení o ďalšiu peňažnú jednotku b= delta C/delta DI – ak sa b=O,8 znamená to, že pri zvýšení dôchodku o jednu korunu sa spotreba zvýši o 0.8 Sk Hraničný sklon k úsporám vyjadruje o koľko sa zvýšia úspory, ak sa dôchodok zvýši o peňažnú jednotku. B´= delta S/ delta DI b+b´=1 Agregátna spotreba – spotreba je hlavným komponentom agregátnych výdavkov, ktoré určujú agregátny dopyt – AD Nespotrebovaný dôchodok, teda úspory, môže ekonomika použiť na investovanie. OTAZKY: 1. Ktoré sú komponenty agregátnej spotreby ND 2. Kto sú štyria hlavní spotrebitelia ND 3. Ktoré sú spotrebné výdaje domácnosti 4. Ktoré faktory ovplyvňujú spotrebu domácnosti 5. Ako závisí spotreba na dôchodku 6. Ako závisia úspory na dôchodku 7. Čo vyjadruje sklon k spotrebe (úsporám) 8. Aký je to hraničný sklon k spotrebe (úsporám) 9. Čo s nespotrebovaným dôchodkom Analýza investícií Zdrojom dynamického dlhodobého rozvoja ekonomiky sú úspory. Úspory a investície sú naj dôležitejšími faktormi ekonomického rastu. Ak sú úspory väčšie ako investície vzniká medzera úspor. Ak sú úspory menšie ako investície vzniká medzera investícií. Investície – predstavujú druhú najvýznamnejšiu zložku HDP a agregátneho dopytu. Predstavujú peňažné výdavky do – fixného kapitálu (stroje, zariadenia, výrobné budovy), bytovej výstavby (byty, domy, infraštruktúra) a prírastku zásob (materiálu, hotových výrobkov...) O investíciách hovoríme len vtedy, ak sa obnovuje alebo vytvára nový reálny (fixný) kapitál. Nie finančné investície (cenné papiere, kapitálové vklady...). Úlohy investícií: a) krátkodobo – dôchodkotvorný efekt – ovplyvňujú rast HDP tým, že pôsobia na agregátny dopyt, na rast dôchodkov a zamestnanosti. b) dlhodobo – kapacitotvorný efekt – akumulujú kapitál, tým zvyšujú potenciálny produkt Yp. Podporujú ekonomický rast v dlhodobom období. Národohospodársky význam investícií
Rozhodovanie o investíciách - čistý budúci výnos z investícií - výška úrokových mier (sadzieb) - odhad ziskových perspektív: - doba životnosti investície - vývoj dopytu po budúcich tovaroch a službách - náklady prevádzkovania investície - vývoj veličín ovplyvňujúcich budúce výnosy - miera rizika Faktory ovplyvňujúce objem investícií: a) úroková miera b) dane c) očakávania Úroková miera – náročné investície nedokážu byť financované len z vlastných zdrojov (zisk, odpisy), preto sa často financujú z úverov. Účinky zmien úrokovej miery – čiara dopytu po investíciách – pokles ÚM – rast investícií a rast ÚM – pokles investícií Vplyv inflácie na úrokovú mieru Reálna úroková miera – sa rovná nominálnej úrokovej miere zníženej o mieru inflácie Investičné rozhodovanie ovplyvňuje nie nominálna, ale reálna úroková sadzba. Vplyv daní : - ak sa zníži miera zdanenia domácností: - domácnostiam sa zvýši disponibilný dôchodok a môžu viac usporiť - zvýši sa ponuka - vyvolá to zníženie úrokovej miery a nárast dopytu po investíciách Vplyv daní - ak sa zníži miera zdanenia firiem (daňové úľavy, daňové prázdniny) - čiara dopytu sa posunie doprava – zvýši sa - vyvolá to zvýšenie úrokovej miery a nárast ponuky úspor Účinky zmien očakávaní (ovplyvňujú investičnú aktivitu) - pesimistické – hroziaca hospodárska recesia – pokles AD - optimistické – predpoklad hospodárskej expanzie- rast AD Dôležité je správne načasovanie investičných rozhodnutí. Závislosť úspor a investícií - je to jeden z najvýznamnejších makroekonomických vzťahov, vyplývajúci z bilancie účtov HDP - vytvorené úspory predstavujú potenciálny zdroj na financovanie investícií Y=C+S - dôchodky, ktoré nie sú určené na spotrebu idú do úspor S Y=C+I+G+NX = C+In - I+G+NX – hrubé národné investície, In je časť HDP, ktorá nejde na spotrebu Celkové úspory v ekonomike sa rovnajú hrubým národným investíciám In=S Otázky: 1. čo predstavujú investície 2. aké sú úlohy a význam investícií pre spoločnosť 3. aké faktory ovplyvňujú objem investícií 4. aký je vplyv úrokovej miery na rast investícií a vplyv inflácie na úrokovú mieru 5. aký je vplyv zdaňovania na ojem investícií 6. aký je prejav účinkov zmien očakávaní 7. aký je vzťah medzi úsporami a investíciami Analýza vládnych výdavkov a čistého exportu Výdavky vlády – jedná sa o produkciu, ktorú krajina spoločne spotrebuje alebo investuje. Predstavujú výdavky na obranu, výstavbu diaľnic a verejných komunikácií, vládnych budov, služby učiteľov, sudcov a všetkého, čoho sa dotýkajú verejné financie. Výdavky vlády sú hradené zo štátneho rozpočtu. Hlavným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu sú dane. Dane sú povinné platby, do štátneho alebo miestneho rozpočtu odvádzané fyzickými a právnickými osobami. Výdavky vlády nezávisia od príjmov, počíta sa s nimi ako s autonómnymi vládnymi nákupmi (sú tie, ktoré sú od príjmov nezávislé). Delíme ich na : a) autonómne – súhrn všetkých výdavkov, ktoré nezávisia od príjmov, všetky investície a nákupy tovarov a služieb doma a všetky investičné exporty b) donútené – súhrn všetkých výdavkov závislých od príjmu, všetky spotrebné výdavky a tiež import Čistý export – NX=Ex-Im Export znamená zahraničný dopyt po tovaroch a službách, t. j. Vývoz je časťou agregátneho dopytu Import – predstavuje tovary a služby vyrobené v zahraničí, ale spotrebované domácimi spotrebiteľmi. Import je časťou agregátnej ponuky. NX je ovplyvňovaný rôznymi faktormi ako na strane Ex, tak na strane Im. Faktory ovplyvňujúce export - HDP v ostatných častiach sveta – nízky HDP importujúcej krajiny znemožňuje exportujúcej krajine realizovať ponuku - stupňom medzinárodnej špecializácie – opiera sa o špecifiká ekonomík - národnou cenou tovarov a služieb, prepočítaných na svetové ceny - zahraničným výmenným kurzom – ak kurz cudzej meny doma klesá, export sa stáva nevýhodným Faktory ovplyvňujúce import - národný reálny HDP – čím vyšší HDP, tým väčšia možnosť reagovať na ponuku pozitívne - stupeň medzinárodnej špecializácie - ceny zahraničných tovarov a služieb, prepočítané na ceny porovnateľných tovarov a služieb vo vlastnej krajine - výmenný kurz v zahraničí – ak kurz vlastnej meny v zahraničí stúpa, import je výhodným Čistý export: - export nezávisí od reálneho HDP - import závisí od HDP - import kolíše okolo 15 % HDP podľa rastu HDP a jeho poklesu - čistý export klesá, ak rastie HDP Otázky: 1. čo sú to výdavky vlády 2. aké sú autonómne a donútené výdavky 3. čo je to čistý export, aký ma priebeh v závislosti od HDP 4. ktoré faktory ovplyvňujú export? 5. ktoré faktory ovplyvňujú import? I • Čo je makroekonómia a mikroekonómia • Aká je triáda ekonomických problémov • Aké sú vstupy a výstupy z makroekonomického procesu • Aké sú súvislosti ekonómie v trhovej ekonomike • Aké sú nástroje makroekonomickej regulácie • Čo je to makroekonomická politika • Aká je štruktúra makroekonomickej politiky • Aké základné makroekonomické ciele poznáme II • Ako meriame výkon a výkonnosť ekonomiky • Čo je to hrubý domáci produkt • Ako počítame HDP • Čo je to národný dôchodok a ako vzniká • Čo je osobný dôchodok a disponibilný dôchodok • Čo neobsahujú makroekonomické ukazovatele • Čo je čisté ekonomické bohatstvo III • Aké premenné pôsobia na makroekonomický výstup • Čo je to agregátny dopyt AD a aké sú jeho zložky • Čiara AD a analýza agregátneho dopytu • Ktoré činitele ovplyvňujú AD • Čo je to agregátna ponuka AP • Čiara AP a jej analýza z krátkodobého a dlhodobého hľadiska • Činitele zmien AP • Čo je makroekonomická rovnováha a kedy vzniká • Účinky zmeny AD a zamestnanosti na HDP IV • Ktoré sú komponenty agregátnej spotreby ND • Kto sú štyria hlavní spotrebitelia ND • Ktoré sú spotrebné výdaje domácnosti • Ktoré faktory ovplyvňujú spotrebu domácnosti • Ako závisí spotreba na dôchodku • Ako závisia úspory na dôchodku • Čo vyjadruje sklon k spotrebe (úsporám) • Aký je to hraničný sklon k spotrebe (úsporám) • Čo s nespotrebovaným dôchodkom V • Čo predstavujú investície • Aké sú úlohy a význam investícií pre spoločnosť • Čo pôsobí na rozhodovanie o investovaní • Aké faktory ovplyvňujú objem investícií • Vplyv úrokovej miery na rast investícií • Vplyv inflácie na úrokovú mieru • Prejav účinkov zmien očakávaní • Aký je vzťah medzi úsporami a investíciami VI • Čo sú to výdavky vlády • Aká je štruktúra výdavkov vlády • Aké sú autonómne a donútené výdavky • Ako prebieha agregátna spotreba vlády v závislosti od autonómnych a donútených výdavkov • Čo je to čistý export a ako pôsobí na HDP • Ktoré faktory ovplyvňujú export • Ktoré faktory ovplyvňujú import • Ako prebieha čistý export v závislosti od HDP VII • Funkcia a typy peňazí • Analýza dopytu peňazí • Analýza ponuky peňazí • Reakcie centrálnej banky na dopyt peňazí • Štruktúra a funkcia bankovej sústavy • Funkcia centrálnej banky • Nástroje usmerňovania bánk • Medzinárodný menový systém ( vývoj, funkcia) • Európsky menový systém • Menové kurzy a ich determinanty VIII • Čo je to inflácia a kedy vzniká • Ako meriame infláciu • Aké druhy inflácií poznáme • Aké sú príčiny inflácie • Aké sú dôsledky inflácie • Aké sú opatrenia vlády voči inflácii 1)Čo je makroekonómia a mikroekonómia- Makroekonomika hospodárska činnosť veľkých celkov (štát, nadnárodné inštitúcie, svet) Mikroekonomika hospodárska činnosť jednotlivých Ekonomických subjektov (podnikov, domácností) 2) Aká je trieda ekonomických problémov 1. Čo vyrábať? Týka sa riešenia optimálnej výroby a služieb v nadväznosti na produkčné možnosti a potreby 2. Ako vyrábať? Akou technológiou, s akými zdrojmi a vakom sortimente. 3. Pre koho vyrábať? Týka sa rozdeľovania vyprodukovaných výrobkov a služieb 3) Aké sú vstupy a výstupy z makroekonomického procesu Práca, pôda, kapitál 4) Aké sú súvislosti ekonómie v trhovej ekonomike Dodávateľ–– Výrobca –––Spotrebiteľ 5) Aké sú nástroje makroekonomickej regulácie Makroekonomická politika Makroekonomické ciele Nástroje procesné – kvantitatívne Nástroje systémové – kvalitatívne 6) Čo je to makroekonomická politika Má rešpektovať Euckenovo pravidlo: 1. Hospodársko - politické opatrenia sa nemajú meniť skôr, ako sa prejaví ich vplyv a účinok 2. Hospodárska politika musí rešpektovať špecifické danosti krajiny a nemá mechanicky preberať HPO, ktoré sa osvedčili v iných krajinách. 7) Aká je štruktúra makroekonomickej politiky Má tieto základné časti: 1. Fiškálna politika................ Príjmy a výdavky SR, dane, clá (rozpočtová) 2. Monetárna politika.............. Ponuka peňazí, úvery (peňažná a úverová) 3. Cenovo-dôchodková politika............ Príjmy, ceny, dôchodky 4. Zahranično-obchodná a menová politika........... Dovoz, vývoz, platobná a obchodná bilancia, menové kurzy 8) Aké základné makroekonomické ciele poznáme 1. Preferované 2. Obetované Napr. Na zníženie inflácie (preferencia) štát dočasne obetuje zamestnanosť (obeta) • Ekonomický rast meraný pomocou HDP-G • Zamestnanosť (plná znamená 2-7% nezamestnaných) -U • Stabilita cenovej hladiny a miera inflácie-P • Vyrovnané saldo platobnej bilancie-B • Ekonomická efektívnosť • Ekonomická sloboda • Primerané rozdeľovanie národného dôchodku • Sociálne zabezpečenie • Ekologické ciele II 1) Ako meriame výkon a výkonnosť ekonomiky 2) Čo je to hrubý domáci produkt Zahŕňa trhovú hodnotu všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných výrobnými faktormi na území krajiny bez ohľadu na to, kto ich vlastní 3) Ako počítame HDP 1. Produktovou (výdavkovou, spotrebná) metódou 2. Dôchodkovou metódou HDP = C + I + G + NX 4) Čo je to národný dôchodok a ako vzniká 5) Čo je osobný dôchodok a disponibilný dôchodok Osobný dôchodok - Príjmy, ktoré domácnosti skutočne dostanú Disponibilný dôchodok - Osobný dôchodok - daň z príjmu 6) Čo neobsahujú makroekonomické ukazovatele • Predaj opotrebovaných tovarov, okrem bazárov • Predaj obligácií alebo akcií • Tieňová ekonomika 7) Čo je čisté ekonomické bohatstvo – kvalitatívny ukazovateľ merania výkonnosti ekonomiky NEW – Net Economic Welfare Zahŕňa: 1. Voľný čas 2. Tieňová ekonomika 3. Škody zo znečistenia III 1) Aké premenné pôsobia na makroekonomický výstup Hospodárskopolitické Premenné- Regulovateľné Vonkajšie premenné- Neregulovateľné 2) Čo je to agregátny dopyt AD a aké sú jeho zložky Predstavuje súhrn všetkých statkov a služieb, ktoré sú ekonomické subjekty ochotné v danom období kúpiť. Tvoria ho budúce výdaje na spotrebu domácnosti, investície podnikov a firiem, štátne nákupy tovarov a služieb a čisté vývozy, ako rozdiel medzi exportom a importom. 3) Čiara AD a analýza agregátneho dopytu 4) Ktoré činitele ovplyvňujú AD Úroková miera Očakávaná inflácia Vládne nákupy Celkové bohatstvo Populácia Očakávanie budúcich ziskov Dane a transferové platby Zahraničný výmenný kurz 5) Čo je to agregátna ponuka AP Je to súhrn všetkých finálnych výrobkov a služieb, ktoré príslušná ekonomika produkuje, vyjadrený v peňažnej forme. 6) Čiara AP a jej analýza z krátkodobého a dlhodobého hľadiska • Krátke obdobie – reakcia podnikov na vzrast cenovej hladiny (rastie cena aj ponuka aby sa zohľadnili fixné náklady podnikov) • Dlhé obdobie – fixné náklady sa prispôsobujú vývoju cenovej hladiny. Krivka ponuky sa stáva vertikálou (ak vzrastie cena o 15%, narastú aj mzdy o 15%) 7) Činitele zmien AP • Pracovné sily • Kapitálové zásoby • Ľudský kapitál • Surovinové zdroje • Zmeny štruktúry reálneho HDP • Podnety a stimuly • Podnebie 8) Čo je makroekonomická rovnováha a kedy vzniká Je utváraná za stavu, kedy sa množstvo dopytovaného HDP rovná množstvu ponúkaného HDP, t.j. v priesečníku E agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. 9) Účinky zmeny AD a zamestnanosti na HDP Pri priaznivo nízkych cenách sa znižuje záujem o cudzie zdroje - klesá úroková miera. Tým sa môže zvýšiť dopyt po peniazoch, ľudia začnú viac investovať – čo vedie k zvýšeniu dopytu a rastu HDP na Y1. IV 1) Ktoré sú komponenty agregátnej spotreby ND 2) Kto sú štyria hlavní spotrebitelia ND 3) Ktoré sú spotrebné výdaje domácnosti 4) Ktoré faktory ovplyvňujú spotrebu domácnosti 5) Ako závisí spotreba na dôchodku 6) Ako závisia úspory na dôchodku 7) Čo vyjadruje sklon k spotrebe (úsporám) 8) Aký je to hraničný sklon k spotrebe (úsporám) 9) Čo s nespotrebovaným dôchodkom Analýza vládnych výdavkov a čistého exportu Výdavky vlády Jedná sa o produkciu, ktorú krajina spoločne spotrebuje alebo investuje. Predstavujú výdavky na obranu, výstavbu diaľnic a verejných komunikácií, vládnych budov, služby učiteľov, sudcov a všetkého, čoho sa dotýkajú verejné financie. Vládne nákupy investícií vyvolávajú priamy dopyt po národnej produkcii. Sú teda časťou agregátnych výdajov, očistených od transferových platieb. Výdavky vlády nezávisia od príjmov, počíta sa s nimi ako s autonómnymi vládnymi nákupmi (sú tie, ktoré sú od príjmov nezávislé). Výdavky vlády Autonómne: súhrn všetkých výdavkov, ktoré nezávisia od príjmov. Všetky investície a nákupy tovarov a služieb doma Všetky investičné exporty. Donútené: Súhrn všetkých výdavkov závislých od príjmu Všetky spotrebné výdavky a tiež import. Autonómne a donútené výdavky -> graf v knihe na strane 56 Čistý export Je to rozdiel medzi exportom a importom Export znamená zahraničný dopyt po tovaroch a službách, t.j. vývoz je časťou agregátneho dopytu. Import predstavuje tovary a služby vyrobené v zahraničí, ale spotrebované domácimi spotrebiteľmi. Import je časťou agregátnej ponuky. NX = Ex - Im NX je ovplyvňovaný rôznymi faktormi ako na strane Ex, tak na stane Im Faktory ovplyvňujúce export _HDP v ostatných častiach sveta _Stupňom medzinárodnej špecializácie _Národnou cenou tovarov a služieb, prepočítaných na svetové ceny _Zahraničným výmenným kurzom Nízky HDP importujúcej krajiny znemožňuje exportujúcej krajine realizovať ponuku. Opiera sa o špecifiká ekonomík. Ak kurz cudzej meny klesá, export sa stáva nevýhodným. Faktory ovplyvňujúce import _Národný reálny HDP _Stupeň medzinárodnej špecializácie _Ceny zahraničných tovarov a služieb, prepočítaných na ceny porovnateľných tovarov a služieb vo vlastnej krajine _Výmenný kurz v zahraničí Čím vyšší HDP, tým väčšia možnosť reagovať na ponuku pozitívne Ak kurz vlastnej meny v zahraničí stúpa, import je nevýhodným Funkcia čistého exportu graf na strane 58 Aké znalosti už máme ? • Čo sú to výdavky vlády • Aká je štruktúra výdavkov vlády • Aké sú autonómne a donútené výdavky • Ako prebieha agregátna spotreba vlády v závislosti od autonómnych a donútených výdavkov • Čo je to čistý export a ako pôsobí na HDP • Ktoré faktory ovplyvňujú export • Ktoré faktory ovplyvňujú import • Ako prebieha čistý export v závislosti od HDP Peniaze a banková Sústava Vznik peňazí Naturálna výmena tovarov Tovar za tovar _Nutnosť dosiahnutia obojstrannej zhody _Stanoviť pomer výmeny _Transakčné náklady Nájsť tovar, ktorý by všetci boli ochotní vymieňať za svoj vlastný Tovar -peniaze Peňažná výmena Všeobecné prijímanie peňazí Statky (plátno, dobytok, mušle) Kovové peniaze (železo, meď, striebro, zlato) Papierové peniaze Elektronické peniaze Funkcia peňazí Prostriedok výmeny tovarov a služieb Účtovacia jednotka Uchovávateľ hodnoty Vyjadruje hodnotu všetkého tovaru určitým počtom peňažných jednotiek. Ako poklad (umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti). Typy peňazí 1,Tovarové peniaze 2,Symbolické peniaze 3,Depozitné peniaze 4,„Skoro peniaze“ 1.Ich hodnota ako tovaru je taká veľká, ako ich hodnota ako peňazí. (tovarový peniaz = zlato, striebro) 2.Ich hodnota ako peňazí je vyššia, alebo nižšia ako hodnota nákladov na ich výrobu. Štátovky, bankovky a mince. 3.Peniaze v bezhotovostnej forme ako vklady. Slúžia na bezhotovostné platby, alebo aj na výber hotovosti kartou, šekom alebo cash. Tvoria najväčší podiel na celkovom množstve peňazí. 4.Majú hodnotu peňazí, ale nižší stupeň likvidity. Napr. pohľadávky ako aktíva, s ktorými sa dá obchodovať. Liquidus – tekutina Likvidita –schopnosť jednoduchého a rýchleho prevedenia aktív na peniaze.ň Množstvo peňazí Súčet obeživa a osoba na účte. _Množstvo peňazí v ekonomike sleduje a reguluje centrálna banka Obeživo (Mince a papierové peniaze v obehu, nie v banke) Peňažný agregát v úzkom zmysle slova M1 (Obeživo + bankové depozitá na požiadanie) Peňažný agregát v širšom zmysle slova M2 (M1 + vklady a malé terminované depozitá + účastiny) Peňažný agregát v širšom zmysle slova M3 (M2 + veľké terminované depozitá) Trh peňazí _ Je tvorený dopytom a ponukou peňazí. _ Je to kúpa a predaj peňazí úverovaním. _ Cenou peňazí je úrok Ponuka peňazí je súčet peňazí všetkých fyzických a právnických osôb príslušnej krajiny. Dopyt po peniazoch je dopyt po prostriedku spotreby, napr. Na investovanie. Ponuka peňazí _ Ponuku peňazí MS určuje centrálna banka spolu s ostatnými bankami. _ Z krátkodobého hľadiska je ponuka peňazí neelastická– zvislá. Je nezávislá na úrokovej miere. Nezávislosť ponuky peňazí na úrokovej miere je spôsobená tým, že, manipulácia bánk s rezervami je obmedzená. _ V prípade dlhodobej ponuky je krivka rastúca, čo je dané tým, že dlhodobo môže centrálna banka meniť množstvo ponúkaných peňazí. Dopyt po peniazoch Je motivovaný: Vnútorné činitele 1,Transakčný motív 2,Opatrnostný motív 3,Špekulatívny motív 1,Držba peňazí z dôvodu krytia rôznych výdavkov transakčnými procesmi 2,Domácnosti držia viac peňazí ako je nutné na bežné výdaje pre prípadné nepredvídateľné udalosti 3,Je riadený úsilím o budúce zisky. Napr. nákup cenných papierov, keď ich cena klesá a ich predaj, keď ich cena stúpne. Vonkajšie činitele _Zmena cenovej hladiny _Zmena HDP Dopyt po peniazoch _Držba peňazí je spojená s nákladmi na držbu peňazí. _ Náklady predstavujú obetovaný úrok o ktorý prichádzame tým, že peniaze držíme, miestotoho, aby sme ich vložili do iných aktív, alebo investícií. _ Pri vysokej ÚM náklady rastú, dopyt klesá a naopak. + graf na strane 62 Peňažná rovnováha _Dopyt po peniazoch sa chová ako dopyt po tovaroch a službách, pričom predovšetkým závisí od úrokovej miery. _ Ponuka predstavuje množstvo peňazí, ktoré centrálna banka a ostatné banky dávajú k dispozícii na krytie spotreby. Ponuka nezávisí od úrokovej miery. Rýchlosť obratu peňazí V = HDP / M Príklad: Ak je HDP v roku 400 mld. SK a priemerná nominálna ponuka peňazí v tom istom roku je 2,5 mld. Sk, potom rýchlosť obratu peňažnej jednotky bude: V = 400/2,5 = 160 To znamená, že sa každá koruna zúčastnila 160 transakcií. Kvantitatívna rovnica výmeny V = HDP / M HDP (Y) = Q.c Pri danej cenovej hladine musí byť v ekonomike toľko peňazí, aby mohli prebehnúť V = Q.c / M všetky transakcie. V.M = Q.c Pri rovnováhe je cenová úroveň proporcionálna s ponukou peňazí. Dilema národnej banky Ako sa zachová centrálna banka, ak podľa makroekonomickej teórie zmeny v ponuke peňazí neovplyvňujú výdaje na spotrebu priamo, ale nepriamo cez prepojenosť článkov reťaze: M > ÚM > I > Y > AD > HDP Reakcia banky A – B – C – Ak dôjde k rastu dopytu po peniazoch (MD), mení sa aj rovnováha na peňažnom trhu. Môže dôjsť k týmto prípadom: Čiara ponuky peňazí mení svoju pozíciu V dôsledku (ne)reakcie centrálnej banky. A – Centrálna banka nereaguje. Dôjde k novému dopytu a k rastu množstva peňazí, ako aj rastu úrokových mier. +Graf strana 65 B – Ak dôjde k vzrastu dopytu vytvorí sa nerovnováha na finančnom trhu. Centrálna banka nechce pripustiť vzrast množstva peňazí M. Použije preto svoje nástroje na obmedzenie ponuky peňazí- monetárnu reštrikciu, pričom sa krivka MS posunie doľava. Stúpne úroková miera, čo pri novom dopyte MD1 vyvolá novú rovnováhu, so vzrastom úrokovej miery ale s rovnakým množstvom peňazí. C – V prípade že sa ekonomika nachádza na nízkej úrovni využitia zdrojov, rast úrokovej miery by bol nežiaduci. Centrálna banka chce zabrániť rastu úrokovej miery, ponúkne viac peňazí. Čiara ponuky sa posunie doprava na MS1. Centrálna banka kompenzuje zvýšený dopyt po peniazoch ich vyššou ponukoumonetárnou expanziou Banková sústava Banky sú finanční sprostredkovatelia, ktorí na trhu peňazí zhromažďujú voľné peniaze ako vklady a na druhej strane ich poskytujú záujemcom. Za vklady poskytujú banky úrok, za požičané peniaze úrok prijímajú. Základom ich zisku je rozdiel medzi úrokovými sadzbami. Svoju činnosť špecializujú na: _Sústreďovanie _Rozdeľovanie _Sprostredkovanie peňažných, platobných a úverových operácií pre svojich klientov Bankové peniaze - depozity Sú peniaze, ktoré je možné ďalej požičať. Ich tvorba je založená na čiastočnom krytí vkladov rezervami, ktoré sú banky povinné udržiavať v centrálnej banke. Peniaze neopúšťajú bankový systém, prevádzajú sa z účtu na účet. Raz vložené peniaze umožnia realizovať celý rad transakcií. Kým neopustia peniaze bankový systém, dochádza k rozširovaniu ponuky k multiplikácii Peňažný multiplikátor udáva, o koľko sa zmení hodnota depozit, ak sa zmení hodnota rezerv o jednotku Banková sústava _Centrálna (národná) banka _Univerzálne obchodné (komerčné)banky _Špecializované banky (investičné, poľnohospodárske,) _Iné finančné ústavy a inštitúcie nebankového typy (sporiteľne, úverové družstva, bankové domy,...) Centrálna banka _ Je to banka bánk. _ Poskytuje úvery jedine komerčným bankám, ako požičiavajúci poslednej možnosti. _ Reguluje množstvo peňazí v ekonomike _ Prijíma vklady (depozity) ostatných bánk. _ Nestavia na zisku ale koordinácií komplexného bankovníctva. _ Úroková sadzba (miera) voči komerčným bankám sa nazýva diskontná sadzba, od ktorej komerčné banky odvodzujú svoje úrokovanie voči klientom Centrálna banka Vo vzťahu k štátu vykonáva : _kontrolu plnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. _Vedie účty, eviduje príjmy a výdaje štátneho rozpočtu, _Vedie voľné rozpočtové prostriedky _Vedie devízové rezervy štátu _Vedie medzinárodné záväzky a pohľadávky štátu _Plní iné funkcie štátnej pokladnice ako banka štátu Nástroje centrálnej banky na usmerňovanie činnosti obchodných bánk _ Stanovenie diskontnej sadzby Je to úroková miera, ktorú platia komerčné banky za úvery z centrálnej banky _ Operácie na voľnom trhu: _Nákup a predaj štátnych cenných papierov centrálnou bankou, ako fiktívneho kapitálu. _ Určovanie povinných rezerv bánk: _Minimálna rezerva banky (minimálna likvidita) _ Správa banky centrálnou bankou (kuratela) Funkcia bankovej sústavy _Pasívne bankové operácie: _Tvorba vkladov ako zdroja pôžičiek a úverov _Udržiavanie likvidity (pokladnica, hotovosť, pohľadávky v centrálnej banke, vklady v iných bankách, zásoby zlata a iné cenné papiere) _Emisie akcií a obligácií, t.j. cenných papierov _Aktívne bankové operácie: _Poskytovanie úverov Medzinárodný menový systém _Upravuje medzinárodné menové vzťahy _MMS predstavuje súhrn pravidiel a opatrení spojených s pohybom peňazí medzi štátmi. _MMS vyrovnáva platobné bilancie medzi krajinami, tzn. uskutočňujú sa platby. _Ústrednou inštitúciou je Medzinárodný menový fond MMF _1969 v rámci MMF vytvorená umelá zúčtovacia jednotka SDR (Special Drawing Rights). Slúži len pre členské štáty MMF a niekoľko inštitúcií vrátane Svetovej banky. Vývoj MMS 1.stupeň – bimetalizmus (zlato a striebro) _ 2. Stupeň – monometalizmus ( zlato, striebro, meď) Od 1870 používanie jedného kovu - zlata Štandard zlatej mince Štandard zlatého zliatku Štandard zlatej devízy Európsky menový systém 1979 – Európsky menový systém _stabilizovať menovú oblasť, koordinovať menovú politiku _zúčtovacia jednotka ECU. _1999 menová jednotka ECU, prešla do € v pomere 1:1 1991 uzatvorili štáty európskeho spoločenstva Zmluvu o Európskej únii. (Maastrichtská zmluva, ratifikovaná 1.11. 1993) Maastrichtská zmluva _Podpísaná 12 členskými krajinami _1995 pristúpilo Rakúsko, Švédsko, Fínsko _1.5.2004 pristúpilo ďalších 10 krajín, medzi nimi aj Slovensko Maastrichtské kritériá pre zavedenie eura: 1. Cenová stabilita – inflácia nemá prekročiť 1,5% priemernej miery inflácie, ktorá existovala v troch krajinách EÚ s najnižšou mierou inflácie v minulom roku. 2. Rozpočtový deficit – nižší ako 3% HDP 3. Verejný dlh – nemá presiahnuť 60% HDP 4. Úroková sadzba – nie viac ako 2% nad sadzbou, ktorá bola v troch krajinách EÚ s najnižšou mierou inflácie v minulom roku. 5. Stabilita výmenného kurzu Menové kurzy _Menový kurz predstavuje peňažný vzťah medzi domácou a zahraničnou menovou jednotkou. Je to teda cena jednej meny vyjadrená v inej mene. _Menové kurzy sú určované na devízovom trhu. Platí závislosť medzi cenou na jednej strane a ponukou a dopytom na druhej strane. Apreciácia (zhodnocovanie) Ak hodnota meny rastie Depreciácia (znehodnocovanie) Ak hodnota meny klesá Oficiálne zvýšenie menového kurzu domácej meny voči ostatným- revalvácia Oficiálne zníženie menového kurzu domácej meny voči ostatným- devalvácia Determinanty menových kurzov: Krátkodobé faktory (medzinárodný pohyb kapitálu) Strednodobé faktory (vývoj ekonomického cyklu) Dlhodobé faktory (pomer cenových hladín, clá a kvóty, preferencie domáceho tovaru pred zahraničným a produktivita) Aké znalosti už máme ? • Funkcia a typy peňazí • Analýza dopytu peňazí • Analýza ponuky peňazí • Reakcie centrálnej banky na dopyt peňazí • Štruktúra a funkcia bankovej sústavy • Funkcia centrálnej banky • Nástroje usmerňovania bánk • Medzinárodný menový systém ( vývoj, funkcia) • Európsky menový systém • Menové kurzy a ich determinanty Inflácia Inflácia Predstavuje vzostup cenovej hladiny, čo sa prejavuje poklesom kúpnej sily peňazí. Opakom inflácie je deflácia. Vzostup cenovej hladiny sa môže diať rôznym tempom, môže mať rôznu intenzitu, prejavy môže mať rôzny dopad na ekonomiku. Z rôznych hľadísk môžeme vymedziť niekoľko typov inflácie: 1. Z hľadiska kontroly cien 1,Otvorená inflácia 2,Potláčaná inflácia 3,Skrytá inflácia 1,Ak skutočne dochádza k vzostupu cenovej hladiny. Je najbežnejším prejavom makroekonomickej nerovnováhy 2,Vzostup cenovej hladiny je zablokovaný zmrazením ceny, alebo stanovením maximálnej ceny. Prejavuje sa nedostatkom tovaru, čiernym trhom, vynútenými úsporami. 3,Neprejaví sa zmenou cenového indexu. Vyznačuje sa používaním menej kvalitných surovín, materiálov, nižšou kvalitou práce. 2. Podľa intenzity 1,Mierna inflácia 2,Cválajúca inflácia 3,Hyperinflácia 1,Miera inflácie pod 10%. Peniaze si udržiavajú väčšiu časť svojej hodnoty. 2,Miera inflácie je 10 až 1000%. Rýchlejší rast cenovej hladiny, než rast produktu. Domácnosti držia minimum peňazí, uzatvárané zmluvy sa indexujú. Útek od domácej meny. 3,Miera inflácie nad 1000%. Peniaze prestávajú plniť svoju funkciu. Nie je možná kalkulácia. Návrat k naturálnej výmene. 3. Podľa očakávania 1, Očakávaná inflácia (anticipovaná) 2, Neočakávaná inflácia (neanticipovaná) 1,Ekonomické subjekty s infláciou kalkulujú. Miera inflácie sa stáva súčasťou obchodných zmlúv, indexujú sa mzdy. 2, Ak dôjde k inflácii v dôsledku cenového skoku. 4. Podľa zmeny cien Inflácia nevyrovnaná – ak dochádza k zmene relatívnych cien, ceny tovarov sa menia nerovnomerne. Inflácia vyrovnaná – ak sa ceny tovarov menia rovnomerne. Základné pojmy Základným ukazovateľom sledovania zmien je cenový index. Cenový index je vážený priemer individuálnych cien, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tohto tovaru. Index spotrebiteľských cien označovaný ako CPI (consumer price index) umožňuje relatívne porovnávanie cien tovarov a služieb v spotrebiteľskom koši domácností. Index spotrebiteľských cien je pomer spotrebiteľského koša oceneného cenami bežného roka a toho istého spotrebiteľského koša oceneného cenami základného (východiskového) roka, vzťahom: CPI = [(Q1.c1) / (Q1.c0)] . 100% Kde Q1 je reprezentatívny spotrebiteľský kôš, c1 je vyjadrenie cien produktov v koši bežného roka c0 je vyjadrenie cien produktov v koši základného roka Deflátor HDP je definovaný ako podiel nominálneho HDP k reálnemu HDP, preto ho možno považovať za súhrnný cenový index spotrebiteľských cien CPI národného hospodárstva Miera inflácie Miera inflácie spotrebných tovarov a služieb je vyjadrovaná vzťahom: Miera inflácie = CPI2007 – CPI2006 100% CPI2006 Rovnica výmeny Rovnica výmeny je vyjadrením skutočnosti, že na trhoch sa vyrovnávajú toky tovarov a služieb s tokom peňazí na ich nákup. P.Y = M.V P – cenová hladina Y – reálny produkt M – množstvo peňazí v obehu V – rýchlosť obratu Cenová hladina závisí: _Priamoúmerne od množstva peňazí v ekonomike a rýchlosti obratu peňazí _Nepriamoúmerne od objemu reálneho produktu Príčiny inflácie Podľa podnetu na vzostup cenovej hladiny rozlišujeme infláciu: _Dopytovú – inflácia ťahaná dopytom _Nákladovú – inflácia ťahaná nákladmi Dopytová inflácia Dopytová inflácia (vzniká vtedy, ak agregátny dopyt je väčší ako potenciálny produkt) Dopyt začína narážať na ponuku, pričom ponuka nie je schopná sa z kapacitných dôvodov prispôsobiť dopytu. K obnoveniu rovnováhy môže dôjsť len cestou vzostupu cenovej hladiny. Je to inflácia ťahaná dopytom. +graf na strane 75 Príčiny dopytovej inflácie _ rýchlejší rast miezd ako rast produktivity práce, _ znižovanie daní _ nadmerná emisia peňazí, _ verejný dlh, _ nerovnováha platobnej bilancie _ investičné vlny Ide o prehriatu ekonomiku Nákladová inflácia Vzniká v dôsledku poklesu ponuky. Podniky vzhľadom k objemu prostriedkov, ktoré majú na dané obdobie k dispozícii reagujú na vzostup nákladov znížením produkcie – posun krivky ponuky doľava, v dôsledku čoho ceny vzrastú a zníži sa reálny HDP. Nastáva nová rovnováha a paradox, že napriek zníženiu produktu rastúce náklady „tlačia“ ceny smerom hore. +graf v knihe na strane 76 Dôsledky inflácie _ Redistribúcia dôchodkov a bohatstva _ Poruchy v ekonomike ako celku Redistribúcia dôchodkov a bohatstva _Pre osoby, ktoré dlhodobo splácajú úvery s pevnou sadzbou , znamená prudký nárast cien neočakávaný zisk. _Opačné účinky spôsobuje veriteľom, ktorí majú pohľadávky v dlhodobých úpisoch. Náhlym rastom cien utrpia stratu. _Inflácia premieša dôchodky a aktíva, pričom naslepo rozdeľuje bohatstvo medzi obyvateľov. Poruchy v ekonomike ako celku _Inflácia spôsobuje poruchy v alokácii zdrojov v makroekonómii a v mikroekonómii. _Obdobie inflácie je spojené s vysokou nezamestnanosťou a vysokou úrovňou reálneho produktu, hoci tam neplatí priamy vzťah. _Inflácia znehodnocuje obeživá (mince a papierové peniaze). _Inflácia vyvoláva indexáciu, t.j. prepočet dôchodkov na rast životných nákladov. Vysoká miera indexácie pôsobí ako multiplikátor, čiže znásobuje nárasty (šoky), čo môžu viesť k inflačnej špirále. Opatrenia vlády voči inflácii _Zníženie rastu HDP _Zvýšenie nezamestnanosti _Zavedenie kontroly a regulácie cien Výsledkom týchto opatrení je skoro vždy obdobie stagnácie, alebo aj recesie Aké znalosti už máme ? • Čo je to inflácia a kedy vzniká • Ako meriame infláciu • Aké druhy inflácií poznáme • Aké sú príčiny inflácie • Aké sú dôsledky inflácie • Aké sú opatrenia vlády voči inflácii Nezamestnanosť Pracovná sila Pracovná sila ekonomicky aktívne obyvateľstvo Zahŕňa obyvateľstvo od určitej vekovej hranice (16 rokov): _ktoré pracuje (zamestnaní) _ktoré pracovať chce (nezamestnaní) Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo: Ľudia, ktorí z rôznych príčin pracovať nemôžu (deti, dôchodcovia), alebo nechcú (ženy v domácnosti) Nezamestnanosť- Neschopnosť pracovnej sily si nájsť zamestnanie Problémy nezamestnanosti _Spôsobuje rodinám finančné ťažkosti _Konkrétnym osobám spôsobuje psychologické problémy nepotrebnosti, neschopnosti, stresy, depresie, apatiu. _Spôsobuje priame zdravotné ťažkosti ako dôsledok psychických problémov _Vedie k strate kvalifikácie _Nezamestnanosť absolventov znižuje kvalitu práce _Spôsobuje stratu a pokles HDP _Pri vysokej nezamestnanosti je HDP hlboko pod potenciálnym HDP _Spôsobuje najväčšie zdokumentované škody v ekonomike Miera nezamestnanosti Odvodzujeme ju od celkovej pracovnej sily, ktorú tvoria zamestnaní. _Miera nezamestnanosti (u) vyjadruje pomer nezamestnaných (U) k pracovnej sile (L), vyjadrený v percentách: u = (U / L). 100% Každý nezamestnaný musí byť registrovaný na úrade práce Takto počítaná nezamestnanosť má však problémy so zaradením určitých skupín do kategórie nezamestnaných. nezahŕňa ľudí ktorí by chceli prácu, ale ju nehľadajú, (znechutení pracovníci, dlhodobo nezamestnaní) _ nezahŕňa pracovníkov ktorí boli preradení do nižších tried alebo na skrátený úväzok _ zahŕňa fiktívne nezamestnaných (nehľadajúci prácu,pracujúci „na čierno“) Druhy nezamestnanosti Podľa príčin nezamestnanosti rozlišujeme tieto druhy nezamestnanosti: _Frikčná nezamestnanosť (pri prestupe z jedného zamestnania do druhého, po skončení štúdia, pri prepustení...) _Štrukturálna nezamestnanosť (zmeny v štruktúre ekonomiky vplyvom zmien v rozvoji a technického pokroku) _Cyklická nezamestnanosť (vzniká v prípade nedostatku pracovných miest na trhu spojená s depresiou alebo recesiou hospodárstva) _Sezónna nezamestnanosť (v dôsledku sezónnych zmien v ponuke práce alebo zamestnania ) _Donútená nezamestnanosť (vyvolaná zákonmi a vládnou politikou, napr. určením minimálnej mzdy) Prirodzená miera nezamestnanosti Je miera nezamestnanosti odpovedajúca sezónnej, frikčnej a štrukturálnej nezamestnanosti, inak povedané nulovej cyklickej nezamestnanosti. Odpovedá plnej zamestnanosti (3-7%), kedy sa krajina pohybuje na hranici produkčných možností (Yp). Predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti kompatibilnú s cenovou stabilitou. Je to úroveň, pri ktorej inflácia nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu po tovaroch, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky tovarov. Trh práce Firmy -> Dopyt po práci Domácnosti ->Ponuka práce _Dobrovoľná nezamestnanosť („neoplatí“ sa pracovať) _Nedobrovoľná nezamestnanosť (nemožnosť nájsť prácu) Je miesto, kde sa stretávajú dva ekonomické subjekty Dobrovoľne nezamestnaní -> graf v knihe strana 81 Nedobrovoľne nezamestnaní -> graf v knihe strana 82 Režírovaný trh práce _Platia vzťahy dopytu a ponuky _Režírovaná tvorba miezd na trhu práce znamená, že mzdy sú nepružné a nedokážu sa rýchlo prispôsobiť prebytkom a nedostatkom práce. Základom nepružnosti miezd je správanie sa subjektov pri určovaní miezd: _dlhodobé pracovné zmluvy _tlak odborov na vyššie mzdy _snaha firiem udržať si kvalifikovaných pracovníkov _neochota akceptovať nižšie mzdy pri vysokej nezamestnanosti _minimálne mzdy Vzťahy inflácie a nezamestnanosti Od riešenia dilemy nezamestnanosti a inflácie závisí výkonnosť ekonomiky. _Dopytová inflácia (vyskytuje sa pri zvyšovaní agregátneho dopytu (C+I+G+NX) _Ponuková inflácia (nákladová inflácia, vytvára väčšie problémy) Dopytová inflácia a nezamestnanosť graf strana 75 _ Dopytová inflácia (vzniká vtedy, ak agregátny dopyt rýchlo rastie a prevyšuje výrobný potenciál ekonomiky, čo vyvoláva prudký nárast cien – firmy chcú profitovať na dopyte. Rastú aj mzdy, pretože pri potenciálnom produkte je dopyt po práci vysoký. _ Prostredníctvom rastu cien sa však pracovná sila redukuje a nezamestnanosť stúpa. Nákladová inflácia a nezamestnanosť graf strana 76 Nákladová inflácia (vzniká dôsledkom ponuky. Rast nákladov spôsobuje posun krivky ponuky doľava, v dôsledku čoho ceny vzrastú a zníži sa reálne HDP. Na rozdiel od dopytovej inflácie, ceny začínajú rásť ešte pred dosiahnutím potenciálneho produktu, čo redukuje dopyt po práci a nezamestnanosť stúpa. Agregátny dopyt a zamestnanosť Ak cena dopytu na trhu práce bude nižšia ako cena ponuky, bude to viesť k zníženiu zamestnanosti a k novej ponuke AP1 . Ak bude cena dopytu na trhu práce vyššia ako cena ponuky, bude to viesť k prezamestnanosti a k 1)Čo je makroekonómia a mikroekonómia Makroekonomia- hospodárska činnosť veľkých celkov (štát, nadnárodné inštitúcie, svet). Skuma ekonomiku ako celok.Na urovni statu predstavuje narodne hospodarstvo. Na urovni EU europsku ekonomiku.Na urovni sveta svetovu ekonomiku. Na urovni rozvojovych krajin ekonomiku rozvojovych kr. Mikroekonomia- hospodárska činnosť jednotlivých Ekonomických subjektov (podnikov, domácností). Skuma ekonomiku na urovni podnik,druzstvo, institucia 2)Aká je triada ekonomických problémov 1. Čo vyrábať? Týka sa riešenia optimálnej výroby a služieb v nadväznosti na produkčné možnosti a potreby 2. Ako vyrábať? Akou technológiou, s akými zdrojmi a vakom sortimente. 3. Pre koho vyrábať? Týka sa rozdeľovania vyprodukovaných výrobkov a služieb 3) Aké sú vstupy a výstupy z makroekonomického procesu Vstupy- Práca, pôda, kapitál. Vystupy-vytvorena produkcia,poskytnute sluzby 4) Aké sú súvislosti ekonómie v trhovej ekonomike Dodávateľ–– Výrobca –––Spotrebiteľ 5) Aké sú nástroje makroekonomickej regulácie Makroekonomická politika Makroekonomické ciele Nástroje procesné – kvantitatívne Nástroje systémové – kvalitatívne 6) Čo je to makroekonomická politika Má rešpektovať Euckenovo pravidlo: 1. Hospodársko - politické opatrenia sa nemajú meniť skôr, ako sa prejaví ich vplyv a účinok 2. Hospodárska politika musí rešpektovať špecifické danosti krajiny a nemá mechanicky preberať HPO, ktoré sa osvedčili v iných krajinách. 7) Aká je štruktúra makroekonomickej politiky Má tieto základné časti: 1. Fiškálna politika... Príjmy a výdavky SR, dane, clá (rozpočtová) 2. Monetárna politika.. Ponuka peňazí, úvery (peňažná a úverová) 3. Cenovo-dôchodková politika... Príjmy, ceny, dôchodky 4. Zahranično-obchodná a menová politika.. Dovoz, vývoz, platobná a obchodná bilancia, menové kurzy 8) Aké základné makroekonomické ciele poznáme 1. Preferované 2. Obetované Napr. Na zníženie inflácie (preferencia) štát dočasne obetuje zamestnanosť (obeta) • Ekonomický rast meraný pomocou HDP-G • Zamestnanosť (plná znamená 2-7% nezamestnaných) -U • Stabilita cenovej hladiny a miera inflácie-P • Vyrovnané saldo platobnej bilancie-B • Ekonomická efektívnosť • Ekonomická sloboda • Primerané rozdeľovanie národného dôchodku • Sociálne zabezpečenie • Ekologické ciele II 1) Ako meriame výkon a výkonnosť ekonomiky Objemom vytvorenej produkcie a objemom poskytnutych sluzieb 2) Čo je to hrubý domáci produkt Zahŕňa trhovú hodnotu všetkých tovarov a služieb vyprodukovaných výrobnými faktormi na území krajiny bez ohľadu na to, kto ich vlastní 3) Ako počítame HDP 1. Produktovou (výdavkovou, spotrebná) metódou 2. Dôchodkovou metódou HDP = C (osobna spotreba domacnosti) + I (hrube domace investicie) + G ( Vladne nakupy) + NX (cisty export) ČNP= HNP- odpisy HNP=C+I+G+NX ČDP=HDP- odpisy 4) Čo je to národný dôchodok a ako vzniká Cisty domaci produkt v cenach vyrobnych faktorov(nakladoch na vyrobne faktory). Vznika ako vysledok dochodkovej metody merania. ak od cisteho domaceho produktu odpocitame nepriame podnikatelske dane a pripocitame subvencie a dotacite,dostaneme narodny dochodok.priamo ho zistime tak, ze spocitame vstky platby za sluzby vyrobnych faktorov(mzdy,platy,ciste uroky,renty,ciste dochodky vlastnikov firiem,zisky korporacii) 5) Čo je osobný dôchodok a disponibilný dôchodok Osobný dôchodok - Predstavuje vsetky dochodky,ktormi domacnosti skutocne nakladaju,t.j.vsetky dochodky z vyrobnych faktorov a vsetky transferove dochodky Disponibilný dôchodok - je to dochodok, ktory sa ludom skutocne dostane do ruk,s ktorym mozu lubovolne disponovat. 6) Čo neobsahujú makroekonomické ukazovatele • Predaj opotrebovaných tovarov, okrem bazárov • Predaj obligácií alebo akcií • Tieňová ekonomika 7) Čo je čisté ekonomické bohatstvo – kvalitatívny ukazovateľ merania výkonnosti ekonomiky NEW – Net Economic Welfare Zahŕňa: 1. Voľný čas 2. Tieňová ekonomika 3. Škody zo znečistenia NEW=HDP+volny cas+ tienova keonomika- skody zo znecisteni III 1) Aké premenné pôsobia na makroekonomický výstup Hospodárskopolitické premenné- Regulovateľné (tvorene fiskalnou politikou, monetarnou, dochodkovou, zahranicnoekonomickou) Vonkajšie premenné- Neregulovateľné (zahranicny vystup,revolucne zmeny, vojny, pocasie) 2) Čo je to agregátny dopyt AD a aké sú jeho zložky Predstavuje súhrn všetkých statkov a služieb, ktoré sú ekonomické subjekty ochotné v danom období kúpiť. Tvoria ho budúce výdaje na spotrebu domácnosti, investície podnikov a firiem, štátne nákupy tovarov a služieb a čisté vývozy, ako rozdiel medzi exportom a importom. 3) Čiara AD a analýza agregátneho dopytu Vyjadruje zavislost penaznej hodnoty objemu statkov a sluzieb,ktory su domacnosti,firmy, vlada, a zahranicie ochotne a schopne kupit,od danej urovne cien. Analyza- komponenty AD: 1.spotreba domacnosti C. 2.Investicie I 3.Vladne vydavky G 4.Cisty export NX 4) Ktoré činitele ovplyvňujú AD Úroková miera, Očakávaná inflácia, Vládne nákupy, Celkové bohatstvo, Populácia, Očakávanie budúcich ziskov, Dane a transferové platby, Zahraničný výmenný kurz 5) Čo je to agregátna ponuka AP Je to súhrn všetkých finálnych výrobkov a služieb, ktoré príslušná ekonomika produkuje, vyjadrený v peňažnej forme. Mozeme ju vyjadrit ako: AP = SUMAi=1až n (ci . Qi ) Ci-cena i-teho vyrobku al.sluzby Qi-mnozstvo i-teho vyrobk al.sluzby n-pocet vyrobkov al.sluzieb kt.ekonomika vyprodukuje 6) Čiara AP a jej analýza z krátkodobého a dlhodobého hľadiska Vyjadruje a zobrazuje vztah medzi cenami a penaznou hodnotou objemu vystupu-agregatnym produktom Y,ktory su firmy a podniky ochotne a schopne pri danej cenovej hladine vyrobit a predat. Analyza: • Krátke obdobie – reakcia podnikov na vzrast cenovej hladiny (rastie cena aj ponuka aby sa zohľadnili fixné náklady podnikov) • Dlhé obdobie – fixné náklady sa prispôsobujú vývoju cenovej hladiny. Krivka ponuky sa stáva vertikálou (ak vzrastie cena o 15%, narastú aj mzdy o 15%) 7) Činitele zmien AP Pracovné sily, Kapitálové zásoby, Ľudský kapitál, Surovinové zdroje, Zmeny štruktúry reálneho HDP, Podnety a stimuly, Podnebie 8) Čo je makroekonomická rovnováha a kedy vzniká Je utváraná za stavu, kedy sa množstvo dopytovaného HDP rovná množstvu ponúkaného HDP, t.j. v priesečníku E agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Kombinaciou AP a AD, t.j priesecnikom ciar AP a AD su urcene rovnovazne hodnoty ceny a rovnovazne hodnoty mnozstva=makroekonom.rovnovaha. 9) Účinky zmeny AD a zamestnanosti na HDP Z kratkodobeho hladiska:Pri priaznivo nízkych cenách sa znižuje záujem o cudzie zdroje - klesá úroková miera.Tým sa môže zvýšiť dopyt po peniazoch, ľudia začnú viac investovať – čo vedie k zvýšeniu dopytu a rastu HDP na Y1. Z dlhodobeho hladiska: Z dlhodobého hľadiska je čiara AP prudko strmá, až vertikálna. Preto sa rast AD neprejaví až tak na raste HDP (posun Y0 na Y1).Rast AD motivuje výrobcov práve k rastu cien za súčasného rastu miezd. Rast AD má nepatrný vplyv na rast HDP. Vplyv zmeny zamestnanosti: Pri plnej zamestnanosti a pri určitej cenovej hladine je rovnováha AD a AP v bode Y0. Pri nezamestnanosti a nezmenenej cenovejhladine dôjde k poklesu AD na AD1 (ľudia majú menej peňazí), čomu sa prispôsobí aj ponuka a HDP sa zníži na Y1. Naopak v prezamestnanosti a pri rovnakej cenovej hladine sa HDP zvýši na Y2. IV 1) Ktoré sú komponenty agregátnej spotreby ND Spotrebné statky a služby (C), Investičné statky (investície I), Vládne nákupy a spotreba štátnej správy(G),Čistý export (NX) 2) Kto sú štyria hlavní spotrebitelia ND Domacnosti, firmy, stat, zahranicny obchod 3) Ktoré sú spotrebné výdaje domácnosti 1Autonómna spotreba sú spotrebné výdaje, ktoré nezávisia od príjmu. 2.Donútená spotreba je spotreba, ktorá sa vyskytuje preto, lebo ľudia majú príjem, ktorý môžu minúť. 4) Ktoré faktory ovplyvňujú spotrebu domácnosti Disponibilný dôchodok, Očakávanie vyšších príjmov,Istota zamestnania v budúcnosti, Bohatstvo, Zdaňovanie,Veková štruktúra domácnosti 5) Ako závisí spotreba na dôchodku Cim vyssi je disponibilny dochodok domacnosti, tym vyssie su aj ich vydavky na spotrebu. Domacnosti s nizsimi dochodkami vydavaju na potraviny a byvanie vacsiu cast svojho dochodku ako domacnosti s vyssimi dochodkami. 6) Ako závisia úspory na dôchodku Uspory su tou castou disponibilneho dochodku,ktora sa nevynaklada na spotrebu domacnosti,cize ktora sa nespotrebuje. Uspory vypocitame ked od disp.dochodku odpocitame psotrebu S=DI-C 7) Čo vyjadruje sklon k spotrebe (úsporám) Ukazovateľ sa používa na kvantifikáciu vzťahu medzi dôchodkom a spotrebou.Sklon k spotrebe je podiel spotreby C a disponibilného dôchodku DI. Sklon k úsporám je podiel úspor S a disponibilného dôchodku DI. DI=C+S (C/DI)+(S/DI)=1 Sklon k spotrebe je na úkor úspor. Sklon k úsporám je na úkor spotreby 8) Aký je to hraničný sklon k spotrebe (úsporám) Vyjadruje vzťah medzi zmenami v dôchodku a zmenami v spotrebe a úsporách. Hraničný sklon k spotrebe udáva o koľko sa zmení spotreba, ak sa dôchodok zmení o ďalšiu peňažnú jednotku. Hraničný sklon k úsporám vyjadruje, o koľko sa zvýšia úspory, ak sa dôchodok zvýši o peňažnú jednotku. 9) Čo s nespotrebovaným dôchodkom Nespotrebovaný dôchodok, teda úspory, môže ekonomika použiť na investovanie V. 1)Čo predstavujú investície Predstavujú druhú najvýznamnejšiu zložku HDP a druhú najväčšiu položku agregátneho dopytu. Predstavujú peňažné výdavky na nákup investičných statkov. 2)Aké sú úlohy a význam investícií pre spoločnosť Ulohy- 1.Krátkodobo – ovplyvňujú HDP tým, že pôsobia na agregátny dopyt 2.Dlhodobo – akumulujú kapitál, tým zvyšujú potenciálny produkt Yp. Podporujú ekonomický rast v dlhom období. Vyznam:1. Obnova fixného kapitálu 2. Zvyšovať objem používaného reálneho kapitálu 3. Sú kanálom, ktorým sa do výroby dostávajú technické a technologické inovácie 4. Vytvárajú nové pracovné príležitosti 5. Sú nástrojom na zabezpečenie žiaducich štrukturálnych zmien a alokácii výrobných síl 6. Vyvolávajú prílivy a odlivy ekonomickej aktivity 3)Čo pôsobí na rozhodovanie o investovaní 1.Čistý budúci výnos z investícií, 2.Výška úrokových mier(sadzieb),3.Odhad ziskových perspektív: doba životnosti investície, vývoj dopytu po budúcich tovaroch a službách, náklady prevádzkovania investície, vývoj veličín ovplyvňujúcich budúce výnosy, miera rizika 4)Aké faktory ovplyvňujú objem investícií Urokova miera a Ocakavania 5)Vplyv úrokovej miery na rast investícií - Konkurencia medzi investormi zvyšuje úrokové sadzby, čo vedie k vyšším úsporám a k nižším investíciám - Náročné investície nedokážu byť financované len z vlastných zdrojov (zisk, odpisy), preto sa často investujú z úverov -Pokiaľ je na finančnom trhu prebytok úspor, vytvorí sa opäť rovnováha, ale na základe poklesu úrokových mier. 6)Vplyv inflácie na úrokovú mieru Ked berieme do uvahy ze v ekonomike existuje inflacia, musime rozlisovat: nominalnu a realnu urokovu mieru. Nominalna obsahuje v sebe aj mieru inflacie. Realna sa rovna nominalnej znizenej o mieru inflacie. 7)Prejav účinkov zmien očakávaní -Pesimistické- hroziaca hospodárska recesia - pokles AD -Optimistické- predpoklad hospodárskej expanzie- rast AD 8)Aký je vzťah medzi úsporami a investíciami Je to jeden z najvýznamnejších makroekonomických vzťahov, vyplývajúci z bilancie účtov HDP. Vytvorené úspory predstavujú potenciálny zdroj na financovanie investícií. Celkové úspory v ekonomike sa rovnajú hrubým národným investíciám In = S. Y= C+S. Y=C+ I+ G+ NX = C+In VI 1)Čo sú to výdavky vlády Jedná sa o produkciu, ktorú krajina spoločne spotrebuje alebo investuje. Predstavujú výdavky na obranu, výstavbu diaľnic a verejných komunikácií, vládnych budov, služby učiteľov, sudcov a všetkého, čoho sa dotýkajú verejné financie. Vládne nákupy investícií vyvolávajú priamy dopyt po národnej produkcii. Sú teda časťou agregátnych výdajov, očistených od transferových platieb. Výdavky vlády nezávisia od príjmov, počíta sa s nimi ako s autonómnymi vládnymi nákupmi (sú tie, ktoré sú od príjmov nezávislé). 2)Aká je štruktúra výdavkov vlády Rozdelujeme na 2 druhy: 1. Vydavky autonomne a 2. Vydavky donutene 3)Aké sú autonómne a donútené výdavky 1.Autonómne: súhrn všetkých výdavkov, ktoré nezávisia od príjmov. Všetky investície a nákupy tovarov a služieb doma. Všetky investičné exporty 2.Donútené:Súhrn všetkých výdavkov závislých od príjmu. Všetky spotrebné výdavky a tiež import 4)Ako prebieha agregátna spotreba vlády v závislosti od autonómnych a donútených výdavkov ???? dont know hh 5)Čo je to čistý export a ako pôsobí na HDP NX = Ex - Im Je to rozdiel medzi exportom a importom Export znamená zahraničný dopyt po tovaroch a službách, t.j. vývoz je časťou agregátneho dopytu. Import predstavuje tovary a služby vyrobené v zahraničí, ale spotrebované domácimi spotrebiteľmi. Import je časťou agregátnej ponuky. 6)Ktoré faktory ovplyvňujú export -HDP v ostatných častiach sveta -Stupňom medzinárodnej špecializácie -Národnou cenou tovarov a služieb, prepočítaných na svetové ceny -Zahraničným výmenným kurzom 7)Ktoré faktory ovplyvňujú import -Národný reálny HDP -Stupeň medzinárodnej špecializácie -Ceny zahraničných tovarov a služieb,prepočítaných na ceny porovnateľných tovarov a služieb vo vlastnej krajine -Výmenný kurz v zahraničí VII. 1)Funkcia a typy peňazí Funkcia: - Prostriedok výmeny tovarov a sluzieb - Uctovacia jednotka - vyjadruje hodnotu vsetkeho tovaru urcitym poctom penaznych jednotiek - Uchovavatel hodnoty - ako poklad (umoznuju prenasat hodnotu penazi do buducnosti) Typy :- tovarove peniaze,symbolicke peniaze, depozitne peniaze, skoro peniaze 2)Analýza ponuky peňazí Ponuka peňazí je súčet peňazí všetkých fyzických a právnických osôb príslušnej krajiny . Ponuku peňazí MS určuje centrálna banka spolu s ostatnými bankami. Z krátkodobého hľadiska je ponuka peňazí neelastická– zvislá. Je nezávislá na úrokovej miere. Nezávislosť ponuky peňazí na úrokovej miere je spôsobená tým, že, manipulácia bánk s rezervami je obmedzená. V prípade dlhodobej ponuky je krivka rastúca, čo je dané tým, že dlhodobo môže centrálna banka meniť množstvo ponúkaných peňazí. 3)Analýza dopytu peňazí Dopyt po peniazoch je dopyt po prostriedku spotreby, napr. na investovanie Držba peňazí je spojená s nákladmi na držbu peňazí. Náklady predstavujú obetovaný úrok o ktorý prichádzame tým, že peniaze držíme, miesto toho, aby sme ich vložili do iných aktív, alebo investícií. Pri vysokej ÚM náklady rastú, dopyt klesá a naopak. 4)Reakcie centrálnej banky na dopyt peňazí Ak dôjde k rastu dopytu po peniazoch (MD), mení sa aj rovnováha na peňažnom trhu. Môže dôjsť k týmto prípadom : A – Banka nereaguje.Centrálna banka nereaguje. Dôjde k novému dopytu a k rastu množstva peňazí, ako aj rastu úrokových mier. B - Banka bráni rastu množstva peňazí: Ak dôjde k vzrastu dopytu vytvorí sa nerovnováha na finančnom trhu. Centrálna banka nechce pripustiť vzrast množstva peňazí M. Použije preto svoje nástroje na obmedzenie ponuky peňazí- monetárnu reštrikciu, pričom sa krivka MS posunie doľava. Stúpne úroková miera, čo pri novom dopyte MD1 vyvolá novú rovnováhu, so vzrastom úrokovej miery ale s rovnakým množstvom peňazí. C – Banka bráni rastu úrokovej miery: V prípade že sa ekonomika nachádza na nízkej úrovni využitia zdrojov, rast úrokovej miery by bol nežiaduci. Centrálna banka chce zabrániť rastu úrokovej miery, ponúkne viac peňazí. Čiara ponuky sa posunie doprava na MS1. Centrálna banka kompenzuje zvýšený dopyt po peniazoch- ich vyššou ponukoumonetárnou expanziou. Ak centrálna banka zasahuje, nemôže regulovať oboje zároveň- množstvo peňazí aj úrokovú mieru. 5) Štruktúra a funkcia bankovej sústavy Struktura: 1.Centrálna (národná) banka 2.Univerzálne obchodné (komerčné)banky 3.Špecializované banky (investičné, poľnohospodárske,) 4.Iné finančné ústavy a inštitúcie nebankového typy (sporiteľne, úverové družstva, bankové domy,...) Funkcia: -Pasívne bankové operácie: -Tvorba vkladov ako zdroja pôžičiek a úverov,Udržiavanie likvidity (pokladnica, hotovosť, pohľadávky v centrálnej banke, vklady v iných bankách, zásoby zlata a iné cenné papiere),Emisie akcií a obligácií, t.j. cenných papierov,Aktívne bankové operácie:Poskytovanie úverov 6)Funkcia centrálnej banky -Je to banka bánk. -Poskytuje úvery jedine komerčným bankám, ako požičiavajúci poslednej možnosti. - Reguluje množstvo peňazí v ekonomike -Prijíma vklady (depozity) ostatných bánk. -Nestavia na zisku ale koordinácií komplexného bankovníctva. -Úroková sadzba (miera) voči komerčným bankám sa nazýva diskontná sadzba, od ktorej komerčné banky odvodzujú svoje úrokovanie voči klientom Vo vzťahu k štátu vykonáva : -kontrolu plnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. -Vedie účty, eviduje príjmy a výdaje štátneho rozpočtu, -Vedie voľné rozpočtové prostriedky -Vedie devízové rezervy štátu -Vedie medzinárodné záväzky a pohľadávky štátu -Plní iné funkcie štátnej pokladnice ako banka štátu 7)Nástroje usmerňovania bánk -Stanovenie diskontnej sadzby Je to úroková miera, ktorú platia komerčné banky za úvery z centrálnej banky -Operácie na voľnom trhu:- Nákup a predaj štátnych cenných papierov centrálnou bankou, ako fiktívneho kapitálu. - Určovanie povinných rezerv bánk: Minimálna rezerva banky (minimálna likvidita) -Správa banky centrálnou bankou (kuratela) 8)Medzinárodný menový systém ( vývoj, funkcia) Vyvoj- 1.stupeň – bimetalizmus (zlato a striebro) 2. Stupeň – monometalizmus ( zlato, striebro, meď) Od 1870 používanie jedného kovu - zlata Štandard zlatej mince Štandard zlatého zliatku Štandard zlatej devízy Funkcia: -Upravuje medzinárodné menové vzťahy -MMS predstavuje súhrn pravidiel a opatrení spojených s pohybom peňazí medzi štátmi. -MMS vyrovnáva platobné bilancie medzi krajinami, tzn. uskutočňujú sa platby. -Ústrednou inštitúciou je Medzinárodný menový fond MMF -1969 v rámci MMF vytvorená umelá zúčtovacia jednotka SDR (Special Drawing Rights). Slúži len pre členské štáty MMF a niekoľko inštitúcií vrátane Svetovej banky. 9)Európsky menový systém 1979 – Európsky menový systém -stabilizovať menovú oblasť, koordinovať menovú politiku -zúčtovacia jednotka ECU. -1999 menová jednotka ECU, prešla do € v pomere 1:1 -1991 uzatvorili štáty európskeho spoločenstva Zmluvu o Európskej únii. Maastrichtská zmluva -Podpísaná 12 členskými krajinami -1995 pristúpilo Rakúsko, Švédsko, Fínsko -1.5.2004 pristúpilo ďalších 10 krajín, medzi nimi aj Slovensko Maastrichtské kritériá pre zavedenie eura: 1. Cenová stabilita – inflácia nemá prekročiť 1,5% priemernej miery inflácie, ktorá existovala v troch krajinách EÚ s najnižšou mierou inflácie v minulom roku. 2. Rozpočtový deficit – nižší ako 3% HDP 3. Verejný dlh – nemá presiahnuť 60% HDP 4. Úroková sadzba – nie viac ako 2% nad sadzbou, ktorá bola v troch krajinách EÚ s najnižšou mierou inflácie v minulom roku. 5. Stabilita výmenného kurzu 10)Menové kurzy a ich determinanty Menove kurzy: -Menový kurz predstavuje peňažný vzťah medzi domácou a zahraničnou menovou jednotkou.Je to teda cena jednej meny vyjadrená v inej mene. -Menové kurzy sú určované na devízovom trhu. Platí závislosť medzi cenou na jednej strane a ponukou a dopytom na druhej strane. Apreciácia (zhodnocovanie)- Ak hodnota meny rastie Depreciácia (znehodnocovanie)-Ak hodnota meny klesá Oficiálne zvýšenie menového kurzu domácej meny voči ostatným- revalvácia Oficiálne zníženie menového kurzu domácej meny voči ostatným- devalvácia Determinanty menových kurzov: Krátkodobé faktory (medzinárodný pohyb kapitálu) Strednodobé faktory (vývoj ekonomického cyklu) Dlhodobé faktory (pomer cenových hladín, clá a kvóty, preferencie domáceho tovaru pred zahraničným a produktivita) VIII. 1)Čo je to inflácia a kedy vzniká Predstavuje vzostup cenovej hladiny, co sa prejavuje poklesom kupnej sily penazi.pakom inflacie je deflacia.Vzostup cenovej hladiny sa môže diať rôznym tempom, môže mať rôznu intenzitu, prejavy môže mať rôzny dopad na ekonomiku. 2)Ako meriame infláciu Na vyjadrenie vysky infalcie a zmien infl. sa pouzivaju cenove indexy. cenovy index je vazeny priemer individualnych cien,pricom vaha ceny kazdeho tovaru odraza ekonom.vyznam tohto tovaru. 3)Aké druhy inflácií poznáme I. z hladiska kontroly cien: - otvorena inflacia - ak skutocne dochadza k vzostupu cenovej hladiny. je najbeznejsim prejavom makroekonomickej nerovnovahy. - potlacana inflacia - Vzostup cenovej hladiny je zablokovaný zmrazením ceny, alebo stanovením maximálnej ceny. Prejavuje sa nedostatkom tovaru, čiernym trhom, vynútenými úsporami. - skryta inflacia - Neprejaví sa zmenou cenového indexu. Vyznačuje sa používaním menej kvalitných surovín, materiálov, nižšou kvalitou práce. II. Podla intenzity - mierna - Miera inflácie pod 10%. Peniaze si udržiavajú väčšiu časť svojej hodnoty. - cvalajuca - Miera inflácie je 10 až 1000%. Rýchlejší rast cenovej hladiny, než rast produktu. Domácnosti držia minimum peňazí, uzatvárané zmluvy sa indexujú. Útek od domácej meny. - hyperinflacia - Miera inflácie nad 1000%. Peniaze prestávajú plniť svoju funkciu. Nie je možná kalkulácia. Návrat k naturálnej výmene III. Podla ocakavania - ocakavana (anticipovana) - ekonomicke subjekty s inflaciou kalkuluju, miera inflacie sa stava sucastou obchodnych zmluv. - neocakavana ( neanticipovana) - ak dojde k inflacii v dosledku cenoveho skoku IV. Podla zmeny cien - Inflácia nevyrovnaná – ak dochádza k zmene relatívnych cien, ceny tovarov sa menia nerovnomerne. - Inflácia vyrovnaná – ak sa ceny tovarov menia nerovnomerne 4)Aké sú príčiny inflácie - dopytova inflacia - inflácia ťahaná dopytomDopytová inflácia (vzniká vtedy, ak agregátny dopyt je väčší ako potenciálny produkt).Dopyt začína narážať ponuku, pričom ponuka nie je schopná sa z kapacitnýchdôvodov prispôsobiť dopytu.K obnoveniu rovnováhy môže dôjsť len cestou vzostupu cenovej hladiny.Je to inflácia ťahaná dopytom - Príčiny dopytovej inflácie: rýchlejší rast miezd ako rast produktivity práce, znižovanie daní, nadmerná emisia peňazí,, verejný dlh, nerovnováha platobnej bilancie,investičné vlny - nakladova inflacia = Nákladová inflácia Vzniká v dôsledku poklesu ponuky.Podniky vzhľadom k objemu postriedkov, ktore maju na dane obdobie k dispozicii.reaguju na vzostup nakladov znizenim prodkcie. 5)Aké sú dôsledky inflácie -Redistribúcia dôchodkov a bohatstva, Poruchy v ekonomike ako celku -Pre osoby, ktoré dlhodobo splácajú úvery s pevnou sadzbou , znamená prudký nárast cien neočakávaný zisk. -Opačné účinky spôsobuje veriteľom, ktorí majú pohľadávky v dlhodobých úpisoch. Náhlym rastom cien utrpia stratu. -Inflácia premieša dôchodky a aktíva, pričom naslepo rozdeľuje bohatstvo medzi obyvateľov Poruchy v ekonomike ako celku -Inflácia spôsobuje poruchy v alokácii zdrojov v makroekonómii a v mikroekonómii. -Obdobie inflácie je spojené s vysokou nezamestnanosťou a vysokou úrovňou reálneho produktu, hoci tam neplatí priamy vzťah. -Inflácia znehodnocuje obeživá (mince a papierové peniaze). -Inflácia vyvoláva indexáciu, t.j. prepočet dôchodkov na rast životných nákladov. Vysoká miera indexácie pôsobí ako multiplikátor, čiže znásobuje nárasty (šoky), čo môžu viesť k inflačnej špirále. 6)Aké sú opatrenia vlády voči inflácii -Zníženie rastu HDP -Zvýšenie nezamestnanosti -Zavedenie kontroly a regulácie cien Výsledkom týchto opatrení je skoro vždy obdobie stagnácie, alebo aj recesie |
